Na našom území (vtedajšie Habsburské Rakúsko/Uhorsko) bolo nevoľníctvo zrušené v dvoch vlnách v rokoch 1781 a 1785, pričom definitívny koniec poddanstva (posledných povinností voči šľachte) nastal v roku 1848. Prehľad kľúčových historických míľnikov ukazuje, že proces oslobodzovania roľníkov prebehol v priebehu 18. a 19. storočia:
1.) Zrušenie nevoľníctva (1781 a 1785) Nevoľníctvo u nás zrušil cisár Jozef II. (syn Márie Terézie) svojím patentom: Pre rakúske a české krajiny v roku 1781. Pre Uhorsko (vrátane Slovenska) v roku 1785. Čo sa zmenilo: Tento krok dal ľuďom osobnú slobodu. Roľníci sa už mohli slobodne sťahovať, uzatvárať manželstvá bez súhlasu panstva, vyučiť sa za remeselníkov alebo poslať deti na štúdiá.
2.) Zrušenie poddanstva (1848) Hoci boli ľudia od roku 1785 osobne slobodní, stále museli šľachte platiť poddanské dávky (napr. desiatok) a odpracovať určený počet dní na panskom (tzv. robota). K definitívnemu zrušeniu poddanstva a všetkých povinností voči feudálom došlo počas revolučného roku 1848 (v Uhorsku v rámci tzv. Marcových zákonov). Od tohto momentu sa roľníci stali skutočnými vlastníkmi pôdy, na ktorej pracovali.
Ako to bolo v Rusku? Tam bolo nevoľníctvo zrušené cárom Alexandrom II. v roku 1861, avšak ruskí roľníci zostali ekonomicky takí závislí od šľachty, že skutočné oslobodenie a pád starého systému tam priniesla až Veľká októbrová socialistická revolúcia v roku 1917 a koniec prvej svetovej vojny.
Musia sa nejakým spôsobom znižovať počty ľudí na Zemi.
Elity dnes nepotrebujú masy.
Potrebujú len sluhov.
Corona nepomohla.
Pre život schopná planéta sa neobjavila, kam by mohli vycestovať naše elity pred rozmnoženými otrokmi.
Na našom území (vtedajšie Habsburské Rakúsko/Uhorsko) bolo nevoľníctvo zrušené v dvoch vlnách v rokoch 1781 a 1785, pričom definitívny koniec poddanstva (posledných povinností voči šľachte) nastal v roku 1848. Prehľad kľúčových historických míľnikov ukazuje, že proces oslobodzovania roľníkov prebehol v priebehu 18. a 19. storočia: 1.) Zrušenie nevoľníctva (1781 a 1785) Nevoľníctvo u nás zrušil cisár Jozef II. (syn Márie Terézie) svojím patentom: Pre rakúske a české krajiny v roku 1781. Pre Uhorsko (vrátane Slovenska) v roku 1785. Čo sa zmenilo: Tento krok dal ľuďom osobnú slobodu. Roľníci sa už mohli slobodne sťahovať, uzatvárať manželstvá bez súhlasu panstva, vyučiť sa za remeselníkov alebo poslať deti na štúdiá. 2.) Zrušenie poddanstva (1848) Hoci boli ľudia od roku 1785 osobne slobodní, stále museli šľachte platiť poddanské dávky (napr. desiatok) a odpracovať určený počet dní na panskom (tzv. robota). K definitívnemu zrušeniu poddanstva a všetkých povinností voči feudálom došlo počas revolučného roku 1848 (v Uhorsku v rámci tzv. Marcových zákonov). Od tohto momentu sa roľníci stali skutočnými vlastníkmi pôdy, na ktorej pracovali. Ako to bolo v Rusku? Tam bolo nevoľníctvo zrušené cárom Alexandrom II. v roku 1861, avšak ruskí roľníci zostali ekonomicky takí závislí od šľachty, že skutočné oslobodenie a pád starého systému tam priniesla až Veľká októbrová socialistická revolúcia v roku 1917 a koniec prvej svetovej vojny.
Ano, nesmieme tým (j)elitám na to skočiť, naše deti a vnuci so zaslúžia budúcnosť.
Zaslúžia? Ale to by sami museli priložiť ruky k dielu, a nie sa kamarátiť s progresívnymi elitami-jelitami, slepo ich podporovať!
Musia sa nejakým spôsobom znižovať počty ľudí na Zemi. Elity dnes nepotrebujú masy. Potrebujú len sluhov. Corona nepomohla. Pre život schopná planéta sa neobjavila, kam by mohli vycestovať naše elity pred rozmnoženými otrokmi.