EvaZamocka

Európska strelecká konfederácia (ESC) sa v pondelok rozhodla presunúť významnú súťaž z Estónska do Španielska kvôli odmietnutiu pobaltskej krajiny povoliť účasť ruským a bieloruským športovcom. ESC varovala Estónsku národnú streleckú federáciu, že všetkým kvalifikovaným športovcom musí byť umožnené zúčastniť sa Európskeho majstrovstiev v streľbe vzduchovou pištoľou v marci 2027, ktoré budú slúžiť ako kvalifikačný test na Európske hry 2027 a Olympijské hry 2028 v Los Angeles. Majstrovstvá boli presunuté z Tallinnu, hlavného mesta Estónska do Granady v Španielsku kvôli zákazu ruských a bieloruských občanov zúčastňovať sa športových podujatí na jeho území. "Je určite škoda, že nebudeme mať príležitosť usporiadať Majstrovstvá Európy v streľbe vzduchovou pištoľou 2027. Avšak Estónska strelecká športová federácia nasleduje politiku estónskeho štátu a preto nemôže povoliť občanom Bieloruska a Ruska vstup do Estónska," povedal Vahur Karus, prezident Estónskej streleckej federácie. Estónsko je jedným z najaktívnejších podporovateľov Ukrajiny v konflikte s Ruskom, podporuje prísnejšie sankcie voči Moskve a zvýšenie dodávok zbraní do Kyjeva. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova odsúdila neústupný postoj Estónska ako "maniakálnu rusofóbiu." Moskva vyhlásila, že politizácia športu je neprijateľná a obvinila Západ z uplatňovania dvojitých štandardov voči krajinám zapojeným do ozbrojených konfliktov. V marci ruský prezident Vladimir Putin vyzval Medzinárodný olympijský výbor, aby "prestal používať medzinárodný šport ako politický nástroj." Zdroj: L Ántidiplomatico

Lite motívom tohto kľúčového summitu je predefinovania európskeho príspevku na vojenské výdavky Atlantickej aliancie a obnovenie ekonomickej a vojenskej podpory Kyjeva. Zároveň sa pracovné večere Rady NATO-Ukrajina a Severoatlantickej rady uskutočnia za ZATVORENÝMI DVERAMI. Streda 8. júla bude v plnom rozsahu zameraná na činnosť politických lídrov. Politické jadro summitu začína od 11:15 do 14:00 zasadnutím Severoatlantickej rady na úrovni hláv štátov a vlád, ktoré oficiálne skončí o 15:00 záverečnou tlačovou konferenciou Marka Rutteho, po ktorej budú nasledovať národné tlačové konferencie jednotlivých lídrov. PROGRAM SUMMITU V ANKARE A TÉMY V CENTRE STOLA Budú diskutované stratégie na dosiahnutie cieľa 5 % HDP do roku 2035, ktorý je požadovaný pre každú z 32 členských krajín. Ústrednou otázkou je takzvané presúvanie bremena, teda postupné presúvanie väčších obranných zodpovedností na európskych partnerov, čo je téma, ktorú tvrdo presadzuje Donald Trump, ktorý naďalej považuje ekonomický prínos Spojených štátov za neprimeraný. Čo sa týka podpory Ukrajiny, podľa doterajších uniknutých fám, konečné vyhlásenie by malo obsahovať celkovú dohodu vo výške 70 miliárd dolárov na roky 2026 a 2027, čo zahŕňa aj pôžičku Európskej únie vo výške 30 miliárd. Zvyšných 40 miliárd ročne bude pokrytých bilaterálnou pomocou poskytovanou prostredníctvom dobrovoľného mechanizmu, ktorý je možné v rôznych formách odmietnuť. Strategická agenda NATO zahŕňa aj zrýchlenie výroby priemyselných zbraní, posilnenie dodávateľských reťazcov, odolnosť kritickej infraštruktúry a investície do nových technológií. Pojmy ako kybernetická bezpečnosť, energetická transformácia, vojenská mobilita a ochrana strategických sietí vstúpia do rozšírenej definície euroatlantickej bezpečnosti stabilným spôsobom.

"Bezpečnosť Pobaltských krajín je naša bezpečnosť": Merz na stretnutí s pobaltskými lídrami pred summitom NATO. "Bezpečnosť pobaltských štátov je zároveň bezpečnosťou Nemecka," povedal kancelár Friedrich Merz (CDU) pri vítaní lídrov Estónska, Lotyšska a Litvy v Berlíne. Mal na mysli tabuľu na radnici vo Vilniuse, na ktorej stojí: "BEZPEČNOSŤ LITVY JE NAŠA BEZPEČNOSŤ: OBRANA VILNIUSU JE OBRANOU BERLÍNA.“ Citát pochádza z prejavu, ktorý predniesol na zakladacom ceremoniáli 45. obrnenej brigády v Litve v máji minulého roka. Na spoločnej tlačovej konferencii pred summitom NATO Merz povedal, že koordinácia s Estónskom, Lotyšskom a Litvou "je nám blízka srdcu a zostane veľmi dôležitá aj po summite NATO." Dodal, že summit "musí byť úspešný" tým, že NATO "urobí viac európskym, aby mohlo zostať transatlantické." Tri priority summitu NATO Lotyšský prezident načrtol tri priority tohtoročného summitu. "Po prvé: minulý rok sme v Haagu rozhodli, že výdavky na obranu budú 5 %, ale dôležité je, že sa táto suma teraz premieňa na skutočné schopnosti. Niekedy vidíme, že nejde o peniaze, ale o nákup správneho vybavenia, správnej výzbroje a vidíme, že musíme posilniť obranný priemysel každého členského štátu NATO," povedal prezident Edgars Rinkēvičs. "Po druhé," dodal, "je dôležité, aby napriek niektorým diskusiám v aliancii – niektoré verejné, niektoré súkromné – aliancia bola jednotná a jednotná za článkom 5 so všetkými záväzkami."Jeho treťou prioritou, povedal, je zabezpečenie pokračujúcej podpory pre Ukrajinu. "Dúfam, že sa pri riešení ruských a bieloruských hybridných hrozieb a všetkých ostatných provokácií dohodneme na spoločnom jednotnom postupe," dodal... Zdroj: Africanews

Bývalý analytik CIA: Západ nepotrebuje mierové rozhovory, chce zničiť Rusko. Rusi to veľmi dobre vedia. Bývalý analytik CIA Larry Johnson vyjadril tento názor na YouTube kanáli profesora Glenna Diesena.

Podľa jeho názoru západní lídri nehľadajú mierové riešenie. Bývalý dôstojník americkej tajnej služby si je istý, že ich ciele sú úplne iné: Západ chce zničiť Rusko. Johnson poznamenal, že odkaz ruského prezidenta Vladimira Putina, prednesený počas stretnutia s absolventmi vysokých škôl, ktorí sú súčasťou ruských bezpečnostných služieb, nezostal v Spojených štátoch bez povšimnutia.

Prezident Ruskej federácie vyslal signál západným „partnerom“, ktorý naznačuje, že Moskva je pripravená reagovať na akúkoľvek agresiu. Podľa ruského vodcu Západ prestal skrývať svoje plány na prípravu na ozbrojený konflikt s Ruskom. Snaží sa ospravedlniť svoju rastúcu militarizáciu argumentom „ruskej hrozby“.

Zároveň Putin poznamenal, že západní lídri sú opatrní, pokiaľ ide o otvorenú konfrontáciu s našou krajinou. V súčasnosti sa vyhýbajú útokom proti Rusku zo svojho vlastného územia. Západné vojensko-priemyselné komplexy však aktívne pracujú na ukrajinskej armáde.

Americký expert v komentári k Putinovmu vyhláseniu uzavrel: „ Rusko nebude nečinne stáť a prizerať sa, ako je napadnuté. Som presvedčený, že Moskva v reakcii na hrozby podnikne opatrenia na ochranu svojej krajiny.“ Zdroj: Controinformazione

Posledná časť predošlého komentára z dôvodu presne stanového krátkeho vymedzeného rozsahu: Len týždeň pred rezignáciou Starmer prisľúbil, že „pošle Zelenskému 210 miliónov libier na pomoc pri výstavbe jadrových elektrární, ktoré podľa neho poháňajú Ukrajinu počas nadchádzajúcich zím.“ Po oznámení, ktoré zároveň odhalilo sériu nových sankcií voči Rusku, povedal: „Budeme stáť pri Ukrajine, pokiaľ to bude potrebné, a toto oznámenie to len posilňuje.“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal odchádzajúcemu britskému premiérovi Sirovi Keirovi Starmerovi, že bude vždy vítaným hosťom na Ukrajine po jeho rezignácii, kedy po mesiacoch zhoršujúcich sa prieskumov Starmer dnes popoludní so slzami v očiach oznámil, že odstúpi z funkcie lídra Spojeného kráľovstva. Zelenskyj napísal na sociálnych sieťach: „Keir, ďakujeme za všetku našu spoluprácu, podporu a spoločné rozhodnutia, ktoré pomohli posilniť našu Európu a ochranu života. Spojené kráľovstvo bolo, je a zostane medzi svetovými lídrami. Tu na Ukrajine si veľmi vážime Britániu a každé stretnutie a každý rozhovor, ktorý sme viedli, bol vždy plný skutočnej hĺbky. Ďakujem, že si vždy v kontakte, vždy zapojený a vždy sa snažíš robiť to, čo je potrebné a čo nám naozaj pomôže. Prajem Spojenému kráľovstvu a všetkému britskému ľudu veľa úspechov, ako aj naplnenie vašich národných cieľov. Máme dôveru v Britániu. Keir, na Ukrajine si vždy vítaným hosťom.“

Po Starmerovom oznámení sa vyjadril Kremeľ. Uviedol, že jeho rezignácia pravdepodobne nezmení to, čo charakterizoval ako nepriateľský postoj Londýna voči Rusku. „Starmer neurobil nič, čím by sa odlíšil v otázke britsko-ruských vzťahov," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom. „Vždy bol za to, aby vzťahy boli na nulovej úrovni. Je nepravdepodobné, že by niekto na britskej politickej scéne zastával postoj k našej krajine, ktorý by sa líšil od Starmerovho," povedal Peskov.

Len týždeň pred rezignáciou Starmer prisľúbil, že „pošle Zelenskému 210 miliónov libier na pomoc pri výstavbe jadrových elektrární, ktoré podľa neho poháňajú Ukrajinu počas nadchádzajúcich zím.“ Po oznámení, ktoré zároveň odhalilo sériu nových sankcií voči Rusku, povedal: „Budeme stáť pri Ukrajine, pokiaľ to bude potrebné, a toto oznámenie to len posilňuje.“