Európska strelecká konfederácia (ESC) sa v pondelok rozhodla presunúť významnú súťaž z Estónska do Španielska kvôli odmietnutiu pobaltskej krajiny povoliť účasť ruským a bieloruským športovcom. ESC varovala Estónsku národnú streleckú federáciu, že všetkým kvalifikovaným športovcom musí byť umožnené zúčastniť sa Európskeho majstrovstiev v streľbe vzduchovou pištoľou v marci 2027, ktoré budú slúžiť ako kvalifikačný test na Európske hry 2027 a Olympijské hry 2028 v Los Angeles. Majstrovstvá boli presunuté z Tallinnu, hlavného mesta Estónska do Granady v Španielsku kvôli zákazu ruských a bieloruských občanov zúčastňovať sa športových podujatí na jeho území. "Je určite škoda, že nebudeme mať príležitosť usporiadať Majstrovstvá Európy v streľbe vzduchovou pištoľou 2027. Avšak Estónska strelecká športová federácia nasleduje politiku estónskeho štátu a preto nemôže povoliť občanom Bieloruska a Ruska vstup do Estónska," povedal Vahur Karus, prezident Estónskej streleckej federácie. Estónsko je jedným z najaktívnejších podporovateľov Ukrajiny v konflikte s Ruskom, podporuje prísnejšie sankcie voči Moskve a zvýšenie dodávok zbraní do Kyjeva. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova odsúdila neústupný postoj Estónska ako "maniakálnu rusofóbiu." Moskva vyhlásila, že politizácia športu je neprijateľná a obvinila Západ z uplatňovania dvojitých štandardov voči krajinám zapojeným do ozbrojených konfliktov. V marci ruský prezident Vladimir Putin vyzval Medzinárodný olympijský výbor, aby "prestal používať medzinárodný šport ako politický nástroj." Zdroj: L Ántidiplomatico
Lite motívom tohto kľúčového summitu je predefinovania európskeho príspevku na vojenské výdavky Atlantickej aliancie a obnovenie ekonomickej a vojenskej podpory Kyjeva. Zároveň sa pracovné večere Rady NATO-Ukrajina a Severoatlantickej rady uskutočnia za ZATVORENÝMI DVERAMI. Streda 8. júla bude v plnom rozsahu zameraná na činnosť politických lídrov. Politické jadro summitu začína od 11:15 do 14:00 zasadnutím Severoatlantickej rady na úrovni hláv štátov a vlád, ktoré oficiálne skončí o 15:00 záverečnou tlačovou konferenciou Marka Rutteho, po ktorej budú nasledovať národné tlačové konferencie jednotlivých lídrov. PROGRAM SUMMITU V ANKARE A TÉMY V CENTRE STOLA Budú diskutované stratégie na dosiahnutie cieľa 5 % HDP do roku 2035, ktorý je požadovaný pre každú z 32 členských krajín. Ústrednou otázkou je takzvané presúvanie bremena, teda postupné presúvanie väčších obranných zodpovedností na európskych partnerov, čo je téma, ktorú tvrdo presadzuje Donald Trump, ktorý naďalej považuje ekonomický prínos Spojených štátov za neprimeraný. Čo sa týka podpory Ukrajiny, podľa doterajších uniknutých fám, konečné vyhlásenie by malo obsahovať celkovú dohodu vo výške 70 miliárd dolárov na roky 2026 a 2027, čo zahŕňa aj pôžičku Európskej únie vo výške 30 miliárd. Zvyšných 40 miliárd ročne bude pokrytých bilaterálnou pomocou poskytovanou prostredníctvom dobrovoľného mechanizmu, ktorý je možné v rôznych formách odmietnuť. Strategická agenda NATO zahŕňa aj zrýchlenie výroby priemyselných zbraní, posilnenie dodávateľských reťazcov, odolnosť kritickej infraštruktúry a investície do nových technológií. Pojmy ako kybernetická bezpečnosť, energetická transformácia, vojenská mobilita a ochrana strategických sietí vstúpia do rozšírenej definície euroatlantickej bezpečnosti stabilným spôsobom.
"Bezpečnosť Pobaltských krajín je naša bezpečnosť": Merz na stretnutí s pobaltskými lídrami pred summitom NATO. "Bezpečnosť pobaltských štátov je zároveň bezpečnosťou Nemecka," povedal kancelár Friedrich Merz (CDU) pri vítaní lídrov Estónska, Lotyšska a Litvy v Berlíne. Mal na mysli tabuľu na radnici vo Vilniuse, na ktorej stojí: "BEZPEČNOSŤ LITVY JE NAŠA BEZPEČNOSŤ: OBRANA VILNIUSU JE OBRANOU BERLÍNA.“ Citát pochádza z prejavu, ktorý predniesol na zakladacom ceremoniáli 45. obrnenej brigády v Litve v máji minulého roka. Na spoločnej tlačovej konferencii pred summitom NATO Merz povedal, že koordinácia s Estónskom, Lotyšskom a Litvou "je nám blízka srdcu a zostane veľmi dôležitá aj po summite NATO." Dodal, že summit "musí byť úspešný" tým, že NATO "urobí viac európskym, aby mohlo zostať transatlantické." Tri priority summitu NATO Lotyšský prezident načrtol tri priority tohtoročného summitu. "Po prvé: minulý rok sme v Haagu rozhodli, že výdavky na obranu budú 5 %, ale dôležité je, že sa táto suma teraz premieňa na skutočné schopnosti. Niekedy vidíme, že nejde o peniaze, ale o nákup správneho vybavenia, správnej výzbroje a vidíme, že musíme posilniť obranný priemysel každého členského štátu NATO," povedal prezident Edgars Rinkēvičs. "Po druhé," dodal, "je dôležité, aby napriek niektorým diskusiám v aliancii – niektoré verejné, niektoré súkromné – aliancia bola jednotná a jednotná za článkom 5 so všetkými záväzkami."Jeho treťou prioritou, povedal, je zabezpečenie pokračujúcej podpory pre Ukrajinu. "Dúfam, že sa pri riešení ruských a bieloruských hybridných hrozieb a všetkých ostatných provokácií dohodneme na spoločnom jednotnom postupe," dodal... Zdroj: Africanews
Európska únia schválila ďalší obranný výdavkový balík Ukrajiny vo výške 6,1 miliardy eur na obstarávanie zbraní ako súčasť úverového programu bloku vo výške 90 miliárd eur, oznámil v pondelok výkonný výbor EÚ. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo vyhlásení uviedla, že financovanie obrany má za cieľ dodať Kyjevu systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, rakety, muníciu a radary s dovetkom: "Európa stojí pri Ukrajine a dáme jej to, čo potrebuje, keď to bude potrebovať." Komisia uviedla, že väčšina obstarávania bude pochádzať od európskych obranných spoločností, pričom dôraz sa kladie na palebnú silu na vyváženie "intenzívnejšieho používania" balistických rakiet a dronov s prúdovými motormi zo strany Ruska. Ukrajinský premiér Sergij Koretskyj privítal toto oznámenie v príspevku na sociálnej sieti X. Medzitým sa spojenci — ako predseda Európskej rady António Costa — stretávajú v pondelok v ukrajinskej metropole na stretnutí koalície ochotných, ktorého cieľom je získať viac leteckej podpory a dodávok energie pre krajinu, ktorá sa blíži k zime. Niekoľko lídrov sa stretnutia zúčastní osobne, napríklad fínsky prezident Alexander Stubb a luxemburský premiér Luc Frieden. Britský premiér Andy Burnham tiež cestuje na Ukrajinu na svoje prvé stretnutie, kde údajne odovzdá plány, aby Ukrajina mohla postaviť vlastné rakety dlhého doletu.