Ale veď tie peniaze, ktoré by nám priniesol predaj tej elektrickej energie, ktorú vyrobia tie problematické veterné elektrárne, tak tie peniaze by nám oveľa väčšou mierou vynahradili tie peniaze, o ktoré nás každoročne okrádajú bohatšie krajiny Únie a Európy. Každý každučký rok prichádza Slovensko o omnoho viac než miliardu eur. Skôr o dve či tri miliardy eur. .
Tieto peniaze Slovensku plným právom patria. O tieto peniaze Slovensko prichádza, či skôr je okrádané, úplne zbytočne, prichádza o ne len preto, že tí, ktorí by sa mali ozvať, teda predstavitelia slovenských občanov, tak tí sú ticho, tí sa boja o tomto okrádaní Slovenska niečo povedať, napriek tomu, že o tomto okrádaní Slovenska veľmi dobre vedia.
Všetci, celá vláda, ale aj slovenský parlament, tak koalícia ako aj opozícia, či slovenskí europoslanci, všetci o tomto okrádaní Slovenska vedia, ale nepochopiteľne, mlčia.
Na jednej strane chce vláda silou mocou presadiť veterné elektrárne, ale na druhej strane už vláda mlčí o tom, že oveľa väčšie peniaze než prinesie Slovensku predaj elektrickej energie vyrobenej veternými elektrárňami, tak oveľa väčšie peniaze by nám, slovenským občanom, prinieslo, keby vláda už konečne začala bojovať za tie peniaze, ktoré nám, Slovákom, plným právom patria, a o ktoré nás každoročne okrádajú bohatšie krajiny Únie i Európy, teda Anglicko, Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko, Švajčiarsko, či aj ďaľšie bohatšie krajiny Európy. .
Každý z našich predstaviteľov, každý z tých, koho si slovenskí občania vybrali vo voľbách, či už ide o koalíciu alebo opozíciu, tak každý z nich sa bojí do tejto témy pustiť, každý z nich sa bojí brániť svojich voličov, slovenských občanov, každý z nich sa robí, že toto okrádanie Slovenska a jeho občanov nevidí, každý z nich je hluchý a slepý.
Veď, takáto obrovská suma, tieto miliardy, by mohli pomôcť v mnohých oblastiach ekonomiky.
Dôchodcom, školstvu, zdravotníctvu, rodinám starajúcim sa o zdravotne postihnuté deti či rodinám s deťmi žijúcimi v zlých ekonomických či sociálnych podmienkach, deťom, ktoré potrebujú zaplatiť finančne náročnú liečbu svojho onkologického ochorenia doma či v zahraničí, pretože poisťovne to nepreplatia, výstavbe bytov pre mladé rodiny s deťmi, zníženiu dlhu štátneho rozpočtu, polícii, armáde, a pod.
Viac, pozri príspevok:
---„Slovensko je krajinami Únie a Európy každoročne okrádané o viac než miliardu eur. Ak sa neozveme my sami, iní to za nás neurobia“---
uvedený na str. 49 príspevku:
„Žiaľ, aj bratské Česko si ujedá zo slovenského i ukrajinského koláča, či ako sa bohatšie krajiny Únie a Európy priživujú, ako okrádajú Slovensko i Ukrajinu - I.“
https://ivlcek1.blog.pravda.sk/2025/08/28/f5-zial-aj-bratske-cesko-si-ujeda-zo-slovenskeho-i-ukrajinskeho-kolaca-ci-ako-sa-bohatsie-krajiny-unie-a-europy-prizivuju-ako-okradaju-slovensko-i-ukrajinu-i/
IV. časť komentára: ako aj články:
1. ---„Chceme Ukrajine pomôcť? Prestaňme ju okrádať.“---
2. ---„Slovensko, Anglicko, Nemecko, Francúzsko, Česko, Poľsko ... Ukrajine, síce, pomáhame, no, zároveň na nej a jej občanoch parazitujeme“---
3. ---„Vyčítame iným, že poškodzujú Ukrajinu, ale, veď my samy, krajiny Únie a Európy, sme ju okradli o stovky miliárd eur“---
4. ---„Nemecko chce, síce, Ukrajine pomôcť, no, nechce sa vzdať jej okrádania“---
uvedené na str. 80, str. 91, str. 107 a str. 347 príspevku:
„Žiaľ, aj bratské Česko si ujedá zo slovenského i ukrajinského koláča, či ako sa bohatšie krajiny Únie a Európy priživujú, ako okrádajú Slovensko i Ukrajinu - I.“ https://ivlcek1.blog.pravda.sk/2025/08/28/f5-zial-aj-bratske-cesko-si-ujeda-zo-slovenskeho-i-ukrajinskeho-kolaca-ci-ako-sa-bohatsie-krajiny-unie-a-europy-prizivuju-ako-okradaju-slovensko-i-ukrajinu-i/
III: časť komentára:
To by z našej strany nebola žiadna charita, ani dar, či pôžička, ale len časť z toho, čo sme mali Ukrajine už dávno vracať, na čo má Ukrajina svätý nárok.
Viac – viď článok:
---„Jednou rukou Ukrajine dávame, a tou druhou ju oveľa rýchlejšie okrádame-II.“---
https://ivlcek1.blog.pravda.sk/2024/03/31/f2-2-jednou-rukou-ukrajine-davame-a-tou-druhou-ju-ovela-rychlejsie-okradame-ii/
II. časť komentára:
Že, konečne začnú Ukrajine vracať tie peniaze, ktoré sú jej povinné každoročne, už dlhé roky vracať, a ktoré si už dlhé roky vedome privlastňujú, napriek tomu, že dobre vedia, že tie peniaze patria výlučne Ukrajine.
Že prestanú s dlhoročným okrádaním ukrajinských občanov, „vďaka“ ktorému bola Ukrajina, doteraz, krajinami Únie a Európy, obraná o stovky miliárd eur, ktoré jej tak v súčasnosti nesmierne chýbajú.
Ak chceme pomôcť Ukrajine, jej občanom, no, tak netreba vymýšľať nič nové. Ukrajina nepotrebuje z našej strany žiadne pôžičky, žiadne dary, granty či charitu. Účinné riešenie je tu už dávno, už dávno sa ponúkalo a stále sa ponúka, stačí ho len zaviesť do života, stačí ho len začať realizovať.
Úplne postačí, ak začneme Ukrajine vracať to, tie peniaze, ktoré sme jej, krajiny Únie a Európy mali už dávno vracať.
Z textu článku:
„Ak nebudeme mať vlastný priemysel, vlastné technológie, dostupnú energiu a dlhodobú stratégiu, o našej budúcnosti bude vždy rozhodovať niekto iný.“ . .
Ale ten vlastný priemysel, tie vlastné technológie, tie nové špičkové technológie, budeme mať vtedy, ak budeme vo všetkých krajinách Únie i Európy čo najviac podporovať rozvoj mladých talentov, budúcich odborníkov, ktorí sú základom nových prevratných technológií, ktorí prinášajú nové patenty, objavy, vynálezy.
Avšak, rozvoj nadania a talentu mladých ľudí v chudobnejších krajinách Únie i Európy stagnuje, tieto chudobnejšie krajiny nemajú žiadny záujem na tom, aby podporovali rozvoj talentovaných mladých ľudí, budúcich vedcov, budúcich odborníkov v priemysle, v poľnohospodárstve, budúcich odborníkov vo všetkých oblastiach ekonomiky.
A strata záujmu o rozvoj týchto mladých ľudí, strata záujmu týchto chudobnejších krajín Únie i Európy o hľadanie talentov v svojich krajinách, je jednoznačne stratou pre výskum, pre vývoj, pre celú EU, pre celú Európu? .
A prečo, vlastne, nemajú tie chudobnejšie krajiny Únie i Európy záujem na hľadaní a rozvoji talentovaných mladých ľudí v svojich krajinách, budúcich odborníkov?
No, totiž, v tých chudobnejších krajinách nastupuje praktická a oprávnená otázka:
„A aký význam má vôbec financovanie procesu vyhľadávania a ďaľšej podpory mladých talentov v našej krajine, keď po ukončení vysokoškolských štúdií veľká časť z nich odchádza za prácou do zahraničia, do bohatších krajín Únie a Európy.
Odchádzajú bez toho, aby sa ich rodnej krajine vrátili nielen peniaze na vyhľadávanie týchto nadaných mladých ľudí, ale aj peniaze vynaložené v procese ich dlhodobej výchovy a vzdelávania.“ .
Ani štát, v ktorom sa tento zahraničný občan-odborník zamestná, a ktorý má z tohto zahraničného pracovníka nemalý úžitok, minimálne vo forme dane z jeho mzdy, a ani zahraničný zamestnávateľ tohto odborníka, sa už nezaoberajú tým, že jeho vzdelávanie niečo stálo, že tohto odborníka, ktorý teraz pracuje v ich prospech, musel niekto vychovať za svoje peniaze.
Už vôbec nikoho netrápi fakt, že niekto musel financovať jeho výchovno-vzdelávací proces, že museli zaň zaplatiť občania konkrétnej krajiny, spoluobčania z rodnej krajiny tohto odborníka.
Ani nového zahraničného zamestnávateľa, a ani krajinu, v ktorej sa tento zahraničný občan-odborník zamestná, už nezaujíma, že niekomu, kto vynaložil náklady počas dlhodobej prípravy tohto odborníka na zapojenie sa do pracovného procesu, kto financoval proces jeho vzdelávania, vznikne strata.
Už ich, vôbec, nezaujíma, ako sa tento „niekto“ vysporiada s finančnou stratou vzniknutou vynaložením nákladov na štúdiá tohto odborníka. .
A tento nepríjemný fakt je demotivujúci nielen pre štát, ktorý tieto peniaze na prípravu odborníka vynaložil. Je demotivujúci aj pre občanov tohto štátu, pre tých občanov, ktorí sa na štúdiá týchto odborníkov skladajú svojimi daňami, a ktorí si kladú logickú otázku:
„Ako je možné, že my sa skladáme na štúdiá odborníka, ktorý bude potom aj tak pracovať v prospech inej ekonomiky, v prospech občanov inej krajiny. V prospech ekonomiky štátu, ktorý absolútne finančne neprispel na štúdiá tohto odborníka.
V prospech štátu, ktorého hospodárska situácia je omnoho lepšia než toho nášho, a platy jeho občanov sú niekoľkokrát vyššie od tých našich. V prospech štátu, ktorého ekonomika je na oveľa vyššej úrovni, a ktorý ma teda k dispozícii oveľa viac finančných prostriedkov potrebných na výchovu odborníkov pre svoje potreby z radov vlastných občanov.
A my, omnoho chudobnejší, vynakladáme náklady na niečo, čo sa nám nikdy nevráti, na čom sme výrazne stratoví.
My si za ťažké peniaze, za peniaze, ktorými by sme mohli prilepšiť našim deťom, našim dôchodcom, či prilepšiť nám všetkým, tak my si za tieto peniaze vychováme tých najlepších odborníkov, ale oni budú potom pracovať v prospech iných, budú prinášať zisky tým, ktorí na ich výchovu neprispeli ani tým najmenším dielom.
My, naša krajina, vynaložíme náklady, ale plody týchto nákladov už budú brať druhí, občania iných krajín.“ .
Predsa nie je možné, aby jedny krajiny len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov, každoročne pripravovali množstvo odborníkov, ale celé zisky vzniknuté prácou týchto odborníkov už zhŕňali krajiny, ktoré ich bezplatne odčerpali z ich rodných krajín bez akejkoľvek účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas prípravy týchto odborníkov v ich rodných krajinách.
V Únii nám chýbajú státisíce odborníkov, zúfale ich potrebujeme, potrebuje ich každá členská krajina, hľadá ich celá Únia.
Na jednej strane nevieme, odkiaľ ich zobrať, ale, na strane druhej, tu, v chudobnejších krajinách Únie, máme státisíce ukrytých, neprejavených talentov, ktoré sú nevyužitým rezervoárom budúcich, tak, všadiaľ hľadaných a cenených kvalitných odborníkov. Nevyužívame vôbec potenciál, ktorý im nadelila príroda, ich nadpriemerné schopnosti sú nepochopiteľne prehliadané. .
A prečo ich rodné krajiny nevynakladajú peniaze na ich nájdenie, na ich podchytenie, na ich ďaľší dlhodobý rozvoj? No, z jednoduchého dôvodu.
Čo z toho, že za cenu značných finančných nákladov ich nájdu, že podchytia ich nadanie, že rozvinú ich talent, čo z toho, že vložia množstvo finančných prostriedkov do ich ďaľšieho rozvoja, ak záver celého tohto ich snaženia je taký, že takto pripravení mladí odborníci odídu do bohatších krajín Únie a Európy, že odídu bez toho, aby sa ich rodným krajinám v spravodlivej miere kompenzovali náklady, ktoré investovali do ich nájdenia, do ich vzdelávania, do ich kompletného rozvoja. .
Viac – viď článok:
---„Únia narieka, že v technológiach zaostávame za USA i Čínou. Vykrádanie odborníkov z chudobnejších krajín Únie tomu zaostávaniu znamenite prospieva.“---
umiestnený na str. 378 príspevku:
"Žiaľ, aj bratské Česko si ujedá zo slovenského i ukrajinského koláča, či ako sa bohatšie krajiny Únie a Európy priživujú, ako okrádajú Slovensko i Ukrajinu - I."
https://ivlcek1.blog.pravda.sk/2025/08/28/f5-zial-aj-bratske-cesko-si-ujeda-zo-slovenskeho-i-ukrajinskeho-kolaca-ci-ako-sa-bohatsie-krajiny-unie-a-europy-prizivuju-ako-okradaju-slovensko-i-ukrajinu-i/