Ďalší, relatívne mladý človek, ďalšia žena, ktorá odišla predčasne, a ktorá mala pred sebou ešte značnú časť života. A mnohí z nás sa pýtajú: „Prečo? Prečo musela odísť? Z akého dôvodu? Nedalo sa tomu zabrániť? . .
Mnohým nám sa zdá, že v súčasnej dobe zomiera nejak príliš veľa ľudí v relatívne mladom veku. Ale čoraz viac to vypadá, že to nie je len naše zdanie, čoraz viac to vypadá, že to je skutočnosť. . A skutočnosť toho nadmerného zomierania mladých ľudí, tak túto skutočnosť nevidieť len v oznámeniach o úmrtí uverejnených na sociálnych sieťach, ale aj vidieť to aj na verejne dostupných miestach v obciach i mestách, kde oznamy o úmrtiach uverejňujú. Napr. aj pred vchodom na cintoríny. Či na námestiach v mestách. .
Ľudia, ktorých tam stretnete, pri čítaní tých smútočných oznamení, tak títo ľudia sami hovoria, že tých úmrtí mladých ľudí je v súčasnej dobe nejak moc, nejak veľa, značne viac než to bývalo bežné. .
A je prirodzené, že ľudia sa pýtajú na príčinu smrti mladého človeka. Je prirodzené, že sa pýtajú, čo spôsobilo tú smrť. Či to bola choroba, alebo či to bola nejaká tragická udalosť. .
Ak zomrie niekto vo veku nad osemdesiat rokov, či aj nad sedemdesiat, tak sa nikto nepýta na príčinu jeho smrti, nikto sa nad tým nepozastaví, pretože smrť v tomto veku berieme ako prirodzenú súčasť bytia človeka. .
Avšak, ak zomrie niekto pod päťdesiatkou, štyridsiatkou, či dokonca už pod tridsiatkou, ale tiež aj pod šesťdesiatkou, tak ľudia spozornia, pretože si uvedomujú, že staroba iste nebola príčinou smrti. .
A ak nie staroba, tak teda, čo to vlastne bolo, čo spôsobilo smrť tohto človeka? Čo za tou jeho smrťou stojí? . .
Niektorí si možno povedia, no dobre, zomrel, však zomrieť musí každý. A tým to pre nich hasne. .
Iní chcú vedieť viac a sa dozvedia, že ten mladý človek zomrel náhle, z ničoho nič, zo dňa na deň, dozvedia sa, že včera bol ten človek zdravý, bez akýchkoľvek príznakov poškodenia zdravia, žiaľ, dnes je mŕtvy, alebo sa dozvedia, že zomrel po ťažkej chorobe, a, tú ťažkú chorobu si, prirodzene, stotožnia s rakovinou. .
Avšak, týmto to aj pre mnohých z týchto ľudí tiež hasne, veď, podľa nich, rakovina, či aj náhle úmrtia sú tu už desiatky rokov. .
Avšak, sú aj takí, čo si povedia, a uvedomia, že áno, je pravdou, že tak rakovina, ako aj náhle úmrtia ľudí tu už boli, avšak, tie mladšie osoby doteraz na to nikdy v takej miere nezomierali, že tých mladých zomiera na rakovinu či zomiera aj náhle, nejak moc, že predtým sa to u mladých ľudí nedialo v takej intenzite ako v súčasnosti. .
A tieto osoby sa pýtajú ďalej: „A prečo, vlastne, dostal tú rakovinu? Prečo zomrel náhle? Čím to bolo spôsobené? Čo k tomu prispelo? Čím to bolo vyvolané? Čo bolo príčinou vzniku? A, prečo zomiera na tú rakovinu tak veľa mladých ľudí, prečo toľko tých náhlych úmrtí mladých ľudí? A nedalo by sa tej rakovine, či tým náhlym úmrtiam, nejak predísť?“ . No, možnože dalo, ale, to by sme museli najprv, zrejme, určiť toho pôvodcu tej zvýšenej miery výskytu daného typu rakoviny, či pôvodcu tých náhlych úmrtí. Teda, museli by sme zistiť, čo tú rakovinu, čo tie náhle úmrtia, tak čo ich vyvolalo. . .
Ak zomrie človek pod šesťdesiat rokov, či, možnože, aj o trochu starší, ak zomrie človek v relatívne mladom veku, ak vieme, vzhľadom na jeho vek, že za tou jeho smrťou nie je iste staroba, tak je prirodzené, že chceme vedieť, aká bola príčina jeho smrti. .
Je to normálne, že to chceme vedieť, je normálne, že sa na to pýtame, pretože chceme vedieť, či za tou jeho smrťou nestojí niečo, čo by mohlo ublížiť aj nám, či tá jeho smrť nebola spôsobená niečím, čo by mohlo ohroziť aj zdravie našich najbližších, blízkych, priateľov či známych, či, aj naše zdravie. . Ak sa budeme báť klásť otázky, ak budeme mať obavy z následkov nášho pýtania, ak sa nebudeme pýtať prečo títo mladí ľudia zomreli, a prečo zomierajú, čo bolo, resp. čo je príčinou ich smrti, prečo výskyt tej rakoviny tak narástol, prečo zomiera náhlou smrťou tak veľa mladých ľudí, ak to budeme prechádzať mlčky a tváriť sa, že to je normálne, ak si budeme nahovárať, že to treba prijať ako osud, že tak to vždy bolo, že zomierali starí aj mladí, že sa s tým treba mlčky vyrovnať, tak si vôbec nepomôžeme. .
Pretože zomieranie mladých ľudí nikdy nebolo, nie je, a ani nikdy nebude normálne. .
Ak sa nebudeme pýtať na príčinu smrti mladého človeka, tak sa len zvyšuje pravdepodobnosť toho, že tá skutočná, tá pravdivá príčina jeho smrti sa nezistí, tým viac sa zvyšuje pravdepodobnosť, že táto príčina sa môže stať do blízkej či vzdialenejšej budúcnosti aj príčinou úmrtia ďaľších ľudí, a, žiaľ, možnože aj našich blízkych, či aj tých najbližších, našich priateľov, či známych. .
Ak existuje niečo, nejaká spoločná príčina smrti mnohých týchto mladých ľudí, tak šancu na jej zistenie, na jej určenie, máme tým väčšiu, čím viac sa budeme pýtať, čím viac budeme klásť otázky. Mlčanie nám nepomôže, mlčanie k zlepšeniu situácie nepovedie. .
Pýtajme sa, skúmajme, hľadajme. Možno existuje niečo, čo týchto predčasne zomretých mladých ľudí nejakým spôsobom spája, niečo spoločné, niečo, čoho zistenie a stanovenie by mohlo byť tým kľúčovým pri rozriešení záhady predčasného úmrtia mladých ľudí, niečo, čo by mohlo by byť tým pravdivým vodítkom k rozriešeniu záhady náhlych úmrtí či nadmerného výskytu rôznych druhov zhubných ochorení mladých ľudí. .
Možno je tým neznámym všadeprítomný stres neustále sprevádzajúci mladého človeka vo väčšej či menšej miere, možno je za tým nesprávna výživa, či chémia v potravinách, zlá životospráva, či, možno, niečo iné, niečo čo je podstatnou príčinou úmrtia mladých ľudí. . .
Ak budeme ticho, pasívni, ak budeme mlčať, ak sa nebudeme pýtať, ak nebudeme klásť otázky, tak, s vysokou pravdepodobnosťou, nič nevyriešime, a v určení skutočnej príčiny smrti mladých osôb sa len ťažko posunieme dopredu. .
Šanca, že zistíme tú pravú príčinu smrti mladého človeka, je tým väčšia, čím viac sa budeme pýtať. A, naopak, čím viac budeme ticho, čím viac budeme mlčať, tým naša šanca na zistenie príčiny smrti mladých ľudí klesá. Pýtaním a kladením otázok nemôžeme nič pokaziť, pýtaním a kladením otázok, práveže, môžeme len pomôcť zachrániť životy mnohých mladých ľudí. .
Čím skôr sa zistí skutočná príčina smrti danej mladej osoby, napriek tomu, že jej stanovenie môže byť pre niekoho veľmi nepríjemné a neželané, tým skôr sa posunieme v otázke zomierania mladých ľudí dopredu, tým skôr môžeme začať konať a vyvíjať činnosť, ktorá môže pomôcť toto zomieranie mladých ľudí zastaviť.
Z textu článku: „Výskumníci pritom jednoznačne odmietajú domnienku, že pretrvávajúca nadmerná úmrtnosť súvisí s vykonaným očkovaním (očkovali sa prípravkami farmaceutických spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna a AstraZeneca).“ . .
Lekári verejne, v médiách,bijú na poplach hovoria o náraste počtu prípadov rakoviny, o epidémii rakoviny. Rakoviny nesmierne rýchleho priebehu, tzv. turborakoviny. .
Mnohým nám sa zdá, že v súčasnej dobe zomiera nejak príliš veľa ľudí v relatívne mladom veku. Avšak, čoraz viac to vypadá, že to nie je len naše zdanie, čoraz viac to vypadá, že to je skutočnosť. A, práve, preto, je dobré, keď sa na to ľudia pýtajú, keď sa pýtajú na príčinu smrti týchto mladých ľudí. .
A to, že títo relatívne mladí ľudia zomierajú nejak viac, častejšie, tak to nevidieť len na oznámeniach o úmrtí uverejnených na sociálnych sieťach, ale aj vidieť to aj na verejne dostupných miestach v obciach i mestách, kde sa oznamy o úmrtiach osôb uverejňujú. .
Napr. aj pred vchodom na cintoríny. Či na námestiach v mestách, i na iných frekventovaných miestach. .
Ľudia, ktorých tam stretnete pri čítaní tých smútočných oznamení o úmrtí danej osoby, tak títo ľudia sami hovoria, že tých úmrtí mladých ľudí je nejak moc, nejak veľa, značne viac než to bývalo bežné. .
A je prirodzené, že ľudia sa pýtajú na príčinu smrti mladého človeka. Je prirodzené, že sa pýtajú, čo spôsobilo tú smrť. Či to bola choroba, alebo či to bola nejaká tragická udalosť. .
Ak zomrie niekto vo veku nad osemdesiat rokov, či aj nad sedemdesiat, tak sa nikto nepýta na príčinu jeho smrti, nikto sa nad tým nepozastaví, pretože smrť v tomto veku berieme ako prirodzenú súčasť bytia človeka. .
Avšak, ak zomrie niekto pod päťdesiatkou, štyridsiatkou, či dokonca aj pod tridsiatkou, ale tiež aj pod šesťdesiatkou, tak ľudia spozornia, pretože si uvedomujú, že staroba iste nebola príčinou smrti. A ak nie staroba, tak teda, čo to vlastne bolo, čo spôsobilo smrť tohto človeka? Čo za tou jeho smrťou stojí? .
Niektorí z tých ľudí si, pri čítaní oznámenia o smrti mladého človeka, možno povedia, no dobre, zomrel, však zomrieť musí každý. A tým to pre nich hasne. .
Iní chcú vedieť viac a sa dozvedia, že ten mladý človek zomrel náhle, z ničoho nič, zo dňa na deň, dozvedia sa, že včera bol ten človek zdravý, bez akýchkoľvek príznakov poškodenia zdravia, žiaľ, dnes je mŕtvy, alebo sa dozvedia, že zomrel po ťažkej chorobe, a, tú ťažkú chorobu si, prirodzene, stotožnia s rakovinou.
Avšak, týmto to aj pre mnohých z týchto ľudí tiež hasne, veď, podľa nich, rakovina, či aj náhle úmrtia mladých ľudí, sú tu už desiatky rokov. . .
Avšak, sú aj takí, čo si povedia, a uvedomia, že áno, je pravdou, že tak rakovina, ako aj náhle úmrtia ľudí tu už boli, avšak, tie mladšie osoby doteraz na to nikdy v takej miere nezomierali, že tých mladých zomiera na rakovinu či zomiera aj náhle, nejak moc, že predtým sa to u mladých ľudí nedialo v takej intenzite ako v súčasnosti. .
A tieto osoby sa pýtajú ďalej: „A prečo, vlastne, dostal tú rakovinu? Prečo zomrel náhle? Čím to bolo spôsobené? Čo k tomu prispelo? Čím to bolo vyvolané? Čo bolo príčinou vzniku? A, prečo zomiera na tú rakovinu tak veľa mladých ľudí, prečo toľko tých náhlych úmrtí mladých ľudí? A nedalo by sa tej rakovine, či tým náhlym úmrtiam, nejak predísť?“ .
No, možnože dalo, ale, to by sme museli najprv, zrejme, určiť toho pôvodcu tej zvýšenej miery výskytu daného typu rakoviny, či pôvodcu tých náhlych úmrtí. Teda, museli by sme zistiť, čo tú rakovinu, čo tie náhle úmrtia, tak čo ich vyvolalo. . .
Štúdií o negatívnych dopadoch očkovania proti Covidu-19 je čoraz viac, ich počet rýchle narastá, obsah týchto štúdií sa bude čoraz viac dostávať k ľuďom – napriek tomu, že hlavné médiá, bez výnimky, i sociálne siete, odkazy na tieto pravdivé štúdie uverejňujúce nepríjemnú skutočnosť o negatívnych účinkoch očkovania na zdravie ľudí zúrivo mažú – tak k očkovaným ako aj neočkovaným, tie štúdie budú ľuďom čoraz viac ukazovať tú utajovanú, tú trpkú pravdu o následkoch očkovania proti Covidu. .
Z nich, jedna z najvýznamnejších štúdií o vplyve očkovania proti Covidu-19, dvojročná kórejská štúdia publikovaná minulý rok – 2025:
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12465339/?utm_source=chatgpt.com
ktorej sa zúčastnilo 8,4 milióna Juhokórejčanov, hovorí o štatisticky významnej súvislosti mezi očkovaním proti COVIDu-19 a šiestimi typmi rakoviny: .
– rakovina prsníka
– hrubého čreva a konečníka
– žalúdka
– pľúc
– prostaty
– štítnej žľazy
Odkazy na túto juhokórejskú štúdiu sa v hlavných médiach intenzívne mažú. Nie preto, že by bola nepravdivá. Ale práve preto, že prináša pravdivé informácie, že prináša poznanie o krutej realite. . .
A, keďže vakcínou mRNA proti Covidu-19 sa očkovalo nielen v Južnej Kórei, ale aj na Slovensku, v Čechách, či aj v ďaľších krajinách EU, tak by bolo iste zaujímavé uviesť, ako sa vyvíja stav výskytu vyššie uvedených druhov rakoviny aj v týchto krajinách. .
Bolo by zaujímavé zistiť, koľko z tých vyskytnutých prípadov rakovín, teda: rakoviny prsníka, hrubého čreva a konečníka, žalúdka, pľúc, prostaty a štítnej žľazy, tak koľko z nich súvisí práve s podaním vakcíny mRNA proti Covidu-19. .
Veď, ak je táto súvislosť dokázaná v Južnej Kórei, tak krajiny EU nemôžu byť, predsa, výnimkou.
.
.
Ak sa nebudeme pýtať prečo tak veľa mladých ľudí zomrelo, a prečo ich tak veľa zomiera, čo bolo, resp. čo je príčinou ich smrti, ak to budeme prechádzať mlčky a tváriť sa, že to je normálne, ak si budeme nahovárať, že to treba prijať ako osud, že tak to vždy bolo, že zomierali starí aj mladí, že sa s tým treba mlčky vyrovnať, tak si vôbec nepomôžeme. .
Pretože zomieranie mladých ľudí nikdy nebolo, nie je, a ani nikdy nebude normálne. .
Ak sa nebudeme pýtať na príčinu smrti mladého človeka, tak sa len zvyšuje pravdepodobnosť toho, že tá skutočná, tá pravdivá príčina jeho smrti sa nezistí, tým viac sa zvyšuje pravdepodobnosť, že táto príčina sa môže stať do blízkej či vzdialenejšej budúcnosti aj príčinou úmrtia ďaľších ľudí, a, žiaľ, možnože aj našich blízkych, priateľov, či známych. .
Ak existuje niečo, nejaká spoločná príčina smrti mnohých týchto mladých ľudí, tak šancu na jej zistenie, na jej určenie, máme tým väčšiu, čím viac sa budeme pýtať, čím viac budeme klásť otázky. Ak však budeme ticho, ak budeme mlčať, ak sa nebudeme pýtať, ak nebudeme klásť otázky, tak, zrejme, nič nevyriešime, a v určení skutočnej príčiny smrti mladých osôb sa len ťažko posunieme. .
Vypadá to, že niekomu, niektorým osobám či subjektom, nesmierne záleží na tom, aby sa o smrti mladých ľudí hovorilo v médiách a na verejnosti čo najmenej, aby o úmrtiach týchto mladých ľudí bola najmenšia informovanosť. .
Čím skôr sa zistí skutočná príčina smrti danej mladej osoby, napriek tomu, že jej stanovenie môže byť pre niekoho veľmi nepríjemné a neželané, tým skôr sa posunieme v otázke zomierania mladých ľudí dopredu, tým skôr môžeme začať konať a vyvíjať činnosť, ktorá môže pomôcť toto zomieranie mladých ľudí zastaviť.
Z textu článku: „Je povinnosťou politikov a exekutívy venovať zvýšenú pozornosť podmienkam, v ktorých ľudia pracujú. Tlak na výkon nielen v Kauflande, ale vo väčšine obchodných reťazcov neustále rastie. Stav zamestnancov sa znižuje alebo stagnuje, no objem práce narastá...
V Nemecku majú zamestnanci 13. aj 14. plat úplne bežne...
Považujem to za nemorálne a neférové. Ak sa zisk nevyplatí slovenským zamestnancom, ktorí sa na jeho tvorbe nadreli, len sa presunie materskej firme do Nemecka – majiteľovi reťazca Schwarz Gruppe, ktorý je najbohatším Nemcom a 26. najbohatším človekom na svete.“ . .
Nielen majiteľ tohto reťazca zdiera slovenských pracovníkov, ale na občanoch chudobnejších krajín Únie i Európy, teda na Slovensku, Česku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Ukrajine, či aj na ďaľších chudobnejších krajinách Únie i Európy, už desaťročia parazituje a sa priživuje celé Nemecko.
Nemecko sa, síce, snaží, na náklady všetkých krajín Únie, vybudovať silné združenie európskych krajín, čo je, bezpochyby, pre Úniu plusom, a za čo mu patrí pochvala, avšak, a bohužiaľ, na úkor chudobnejších členov Únie, na ich účet a náklady, buduje, zároveň, aj svoju ekonomiku.
Nemecko zamestnáva milióny pracovníkov z iných krajín, zamestnáva pracovnú silu z chudobnejších krajín Únie i Európy bez toho, aby sa zúčastňovalo na spravodlivej kompenzácii nákladov, ktoré boli vynaložené v dlhodobom procese prípravy tejto pracovnej sily.
A pritom mu, Nemecku, účasť na tejto spravodlivej kompenzácii, vyplýva, bez najmenších pochybností, priamo z dodržiavania a riadenia sa na celom svete a od začiatku ľudstva platiaceho základného zákona trhovej ekonomiky o kompenzácii nákladov zo zisku. .
Nemecko si už dlhé roky privlastňuje niečo, čo mu nepatrí, privlastňuje si to, čo patrí, práveže, iným krajinám. Čo patrí Slovensku, Česku, Maďarsku, Rumunsku, Ukrajine, Bulharsku, či aj ďaľším krajinám.
Nemecko si už desaťročia privlastňuje si peniaze, ktoré je povinné vracať iným krajinám ako protihodnotu, ako kompenzáciu za pracovnú silu, ktorú mu tieto krajiny poskytujú.
Nemecko takýmto spôsobom vedome oberá, teda okráda, iné, chudobnejšie krajiny Únie. Takýmto spôsobom parazituje a priživuje sa na ich ekonomikách, na ich občanoch. Už dlhé roky. Už viac než dvadsaťdva rokov. Buduje svoju ekonomiku na úkor chudobnejších členov Únie.
.
Viac – viď článok: ---„Nemecko vzorom nielen ekonomickým, ale, žiaľ, aj v priživovaní sa na slabších, v okrádaní chudobnejších“---
či aj článok: ---„Dejte mi lidi, já to udělám, či ryba smrdí, predsa, od hlavy“---
ktoré sú uverejnené na str. 330 a str. 347 príspevku:
https://ivlcek1.blog.pravda.sk/2025/08/28/f5-zial-aj-bratske-cesko-si-ujeda-zo-slovenskeho-i-ukrajinskeho-kolaca-ci-ako-sa-bohatsie-krajiny-unie-a-europy-prizivuju-ako-okradaju-slovensko-i-ukrajinu-i/
Z textu článku:
„Ak nebudeme mať vlastný priemysel, vlastné technológie, dostupnú energiu a dlhodobú stratégiu, o našej budúcnosti bude vždy rozhodovať niekto iný.“ . .
Ale ten vlastný priemysel, tie vlastné technológie, tie nové špičkové technológie, budeme mať vtedy, ak budeme vo všetkých krajinách Únie i Európy čo najviac podporovať rozvoj mladých talentov, budúcich odborníkov, ktorí sú základom nových prevratných technológií, ktorí prinášajú nové patenty, objavy, vynálezy.
Avšak, rozvoj nadania a talentu mladých ľudí v chudobnejších krajinách Únie i Európy stagnuje, tieto chudobnejšie krajiny nemajú žiadny záujem na tom, aby podporovali rozvoj talentovaných mladých ľudí, budúcich vedcov, budúcich odborníkov v priemysle, v poľnohospodárstve, budúcich odborníkov vo všetkých oblastiach ekonomiky.
A strata záujmu o rozvoj týchto mladých ľudí, strata záujmu týchto chudobnejších krajín Únie i Európy o hľadanie talentov v svojich krajinách, je jednoznačne stratou pre výskum, pre vývoj, pre celú EU, pre celú Európu? .
A prečo, vlastne, nemajú tie chudobnejšie krajiny Únie i Európy záujem na hľadaní a rozvoji talentovaných mladých ľudí v svojich krajinách, budúcich odborníkov?
No, totiž, v tých chudobnejších krajinách nastupuje praktická a oprávnená otázka:
„A aký význam má vôbec financovanie procesu vyhľadávania a ďaľšej podpory mladých talentov v našej krajine, keď po ukončení vysokoškolských štúdií veľká časť z nich odchádza za prácou do zahraničia, do bohatších krajín Únie a Európy.
Odchádzajú bez toho, aby sa ich rodnej krajine vrátili nielen peniaze na vyhľadávanie týchto nadaných mladých ľudí, ale aj peniaze vynaložené v procese ich dlhodobej výchovy a vzdelávania.“ .
Ani štát, v ktorom sa tento zahraničný občan-odborník zamestná, a ktorý má z tohto zahraničného pracovníka nemalý úžitok, minimálne vo forme dane z jeho mzdy, a ani zahraničný zamestnávateľ tohto odborníka, sa už nezaoberajú tým, že jeho vzdelávanie niečo stálo, že tohto odborníka, ktorý teraz pracuje v ich prospech, musel niekto vychovať za svoje peniaze.
Už vôbec nikoho netrápi fakt, že niekto musel financovať jeho výchovno-vzdelávací proces, že museli zaň zaplatiť občania konkrétnej krajiny, spoluobčania z rodnej krajiny tohto odborníka.
Ani nového zahraničného zamestnávateľa, a ani krajinu, v ktorej sa tento zahraničný občan-odborník zamestná, už nezaujíma, že niekomu, kto vynaložil náklady počas dlhodobej prípravy tohto odborníka na zapojenie sa do pracovného procesu, kto financoval proces jeho vzdelávania, vznikne strata.
Už ich, vôbec, nezaujíma, ako sa tento „niekto“ vysporiada s finančnou stratou vzniknutou vynaložením nákladov na štúdiá tohto odborníka. .
A tento nepríjemný fakt je demotivujúci nielen pre štát, ktorý tieto peniaze na prípravu odborníka vynaložil. Je demotivujúci aj pre občanov tohto štátu, pre tých občanov, ktorí sa na štúdiá týchto odborníkov skladajú svojimi daňami, a ktorí si kladú logickú otázku:
„Ako je možné, že my sa skladáme na štúdiá odborníka, ktorý bude potom aj tak pracovať v prospech inej ekonomiky, v prospech občanov inej krajiny. V prospech ekonomiky štátu, ktorý absolútne finančne neprispel na štúdiá tohto odborníka.
V prospech štátu, ktorého hospodárska situácia je omnoho lepšia než toho nášho, a platy jeho občanov sú niekoľkokrát vyššie od tých našich. V prospech štátu, ktorého ekonomika je na oveľa vyššej úrovni, a ktorý ma teda k dispozícii oveľa viac finančných prostriedkov potrebných na výchovu odborníkov pre svoje potreby z radov vlastných občanov.
A my, omnoho chudobnejší, vynakladáme náklady na niečo, čo sa nám nikdy nevráti, na čom sme výrazne stratoví.
My si za ťažké peniaze, za peniaze, ktorými by sme mohli prilepšiť našim deťom, našim dôchodcom, či prilepšiť nám všetkým, tak my si za tieto peniaze vychováme tých najlepších odborníkov, ale oni budú potom pracovať v prospech iných, budú prinášať zisky tým, ktorí na ich výchovu neprispeli ani tým najmenším dielom.
My, naša krajina, vynaložíme náklady, ale plody týchto nákladov už budú brať druhí, občania iných krajín.“ .
Predsa nie je možné, aby jedny krajiny len na svoje náklady, len na náklady svojich občanov, každoročne pripravovali množstvo odborníkov, ale celé zisky vzniknuté prácou týchto odborníkov už zhŕňali krajiny, ktoré ich bezplatne odčerpali z ich rodných krajín bez akejkoľvek účasti na spravodlivej kompenzácii nákladov vynaložených počas prípravy týchto odborníkov v ich rodných krajinách.
V Únii nám chýbajú státisíce odborníkov, zúfale ich potrebujeme, potrebuje ich každá členská krajina, hľadá ich celá Únia.
Na jednej strane nevieme, odkiaľ ich zobrať, ale, na strane druhej, tu, v chudobnejších krajinách Únie, máme státisíce ukrytých, neprejavených talentov, ktoré sú nevyužitým rezervoárom budúcich, tak, všadiaľ hľadaných a cenených kvalitných odborníkov. Nevyužívame vôbec potenciál, ktorý im nadelila príroda, ich nadpriemerné schopnosti sú nepochopiteľne prehliadané. .
A prečo ich rodné krajiny nevynakladajú peniaze na ich nájdenie, na ich podchytenie, na ich ďaľší dlhodobý rozvoj? No, z jednoduchého dôvodu.
Čo z toho, že za cenu značných finančných nákladov ich nájdu, že podchytia ich nadanie, že rozvinú ich talent, čo z toho, že vložia množstvo finančných prostriedkov do ich ďaľšieho rozvoja, ak záver celého tohto ich snaženia je taký, že takto pripravení mladí odborníci odídu do bohatších krajín Únie a Európy, že odídu bez toho, aby sa ich rodným krajinám v spravodlivej miere kompenzovali náklady, ktoré investovali do ich nájdenia, do ich vzdelávania, do ich kompletného rozvoja. .
Viac – viď článok:
---„Únia narieka, že v technológiach zaostávame za USA i Čínou. Vykrádanie odborníkov z chudobnejších krajín Únie tomu zaostávaniu znamenite prospieva.“---
umiestnený na str. 378 príspevku:
"Žiaľ, aj bratské Česko si ujedá zo slovenského i ukrajinského koláča, či ako sa bohatšie krajiny Únie a Európy priživujú, ako okrádajú Slovensko i Ukrajinu - I."
https://ivlcek1.blog.pravda.sk/2025/08/28/f5-zial-aj-bratske-cesko-si-ujeda-zo-slovenskeho-i-ukrajinskeho-kolaca-ci-ako-sa-bohatsie-krajiny-unie-a-europy-prizivuju-ako-okradaju-slovensko-i-ukrajinu-i/
Z textu článku: „Republikánsky generálny prokurátor štátu Florida James Uthmeier obvinil spoločnosť Pfizer a jej generálneho riaditeľa Alberta Bourlu z utajovania zdravotných rizík spojených s očkovaním proti COVID-19, ktoré viedli k tisícom úmrtí a zdravotných problémov. ... „Ale nepovedali, že vedeli o myokarditíde u teenagerov a dospelých, ktorí sú ešte mladí na toto ochorenie,“ pokračoval. Mali správy o tisícoch nežiaducich udalostí, vrátane mŕtvice a úmrtí. A mali dôvod vedieť, že vakcína predstavuje riziko pre tehotné ženy a nenarodené deti v prvom trimestri,“ dodal. . .
V čase rozbehnutia očkovania mRNA vakcínou proti Covidu štát neustále ľuďom tvrdil, aká je táto vakcína bezpečná, uisťoval ich o jej spoľahlivosti, a mnohí ľudia mu dôverovali, uverili a dali sa zaočkovať. .
Bohužiaľ, skutočnosť je iná, a to, čo tvrdil štát, o bezpečnosti vakcín proti Covidu-19, tak to až taká pravda nebola. Ľudia boli štátom zavedení, oklamaní. .
Tak, nech sa teraz nikto nečuduje, že dôvera ľudí k očkovaniu všeobecne, nielen proti Covidu, ale aj dôvera k očkovaniu proti chrípke, či iným nemociam, očkovaniu hlavne prostredníctvom mRNA vakcín, tak že táto dôvera ľudí vo vakcíny bola nesmierne narušená, a to, že sa ľudia odmietajú zaočkovať mRNA vakcínami proti iným nemociam, tak to je toho priamy dôsledok. .
Možno povedať, že mRNA vakcína proti Covidu-19 od spoločnosti Pfizer urobila medvediu službu všetkým mRNA vakcínam proti rôznym nemociam, včítane chrípky.
. .
Mnohým nám sa zdá, že v súčasnej dobe zomiera nejak príliš veľa ľudí v relatívne mladom veku. Ale čoraz viac to vypadá, že to nie je len naše zdanie, čoraz viac to vypadá, že to je skutočnosť. .
A skutočnosť toho nadmerného zomierania mladých ľudí, tak túto skutočnosť nevidieť len v oznámeniach o úmrtí uverejnených na sociálnych sieťach, ale aj vidieť to aj na verejne dostupných miestach v obciach i mestách, kde oznamy o úmrtiach uverejňujú. Napr. aj pred vchodom na cintoríny. Či na námestiach v mestách. .
Ľudia, ktorých tam stretnete, pri čítaní tých smútočných oznamení, tak títo ľudia sami hovoria, že tých úmrtí mladých ľudí je v súčasnej dobe nejak moc, nejak veľa, značne viac než to bývalo bežné. .
A je prirodzené, že ľudia sa pýtajú na príčinu smrti mladého človeka. Je prirodzené, že sa pýtajú, čo spôsobilo tú smrť. Či to bola choroba, alebo či to bola nejaká tragická udalosť. . .
Ak zomrie niekto vo veku nad osemdesiat rokov, či aj nad sedemdesiat, tak sa nikto nepýta na príčinu jeho smrti, nikto sa nad tým nepozastaví, pretože smrť v tomto veku berieme ako prirodzenú súčasť bytia človeka. .
Avšak, ak zomrie niekto pod päťdesiatkou, štyridsiatkou, či dokonca už pod tridsiatkou, ale tiež aj pod šesťdesiatkou, tak ľudia spozornia, pretože si uvedomujú, že staroba iste nebola príčinou smrti. .
A ak nie staroba, tak teda, čo to vlastne bolo, čo spôsobilo smrť tohto človeka? Čo za tou jeho smrťou stojí? . .
Niektorí si možno povedia, no dobre, zomrel, však zomrieť musí každý. A tým to pre nich hasne. .
Iní chcú vedieť viac a sa dozvedia, že ten mladý človek zomrel náhle, z ničoho nič, zo dňa na deň, dozvedia sa, že včera bol ten človek zdravý, bez akýchkoľvek príznakov poškodenia zdravia, žiaľ, dnes je mŕtvy, alebo sa dozvedia, že zomrel po ťažkej chorobe, a, tú ťažkú chorobu si, prirodzene, stotožnia s rakovinou. .
Avšak, týmto to aj pre mnohých z týchto ľudí tiež hasne, veď, podľa nich, rakovina, či aj náhle úmrtia sú tu už desiatky rokov. .
Avšak, sú aj takí, čo si povedia, a uvedomia, že áno, je pravdou, že tak rakovina, ako aj náhle úmrtia ľudí tu už boli, avšak, tie mladšie osoby doteraz na to nikdy v takej miere nezomierali, že tých mladých zomiera na rakovinu či zomiera aj náhle, nejak moc, že predtým sa to u mladých ľudí nedialo v takej intenzite ako v súčasnosti. .
A tieto osoby sa pýtajú ďalej: „A prečo, vlastne, dostal tú rakovinu? Prečo zomrel náhle? Čím to bolo spôsobené? Čo k tomu prispelo? Čím to bolo vyvolané? Čo bolo príčinou vzniku? A, prečo zomiera na tú rakovinu tak veľa mladých ľudí, prečo toľko tých náhlych úmrtí mladých ľudí? A nedalo by sa tej rakovine, či tým náhlym úmrtiam, nejak predísť?“ .
No, možnože dalo, ale, to by sme museli najprv, zrejme, určiť toho pôvodcu tej zvýšenej miery výskytu daného typu rakoviny, či pôvodcu tých náhlych úmrtí. Teda, museli by sme zistiť, čo tú rakovinu, čo tie náhle úmrtia, tak čo ich vyvolalo. . .
Lekári verejne, v médiách,bijú na poplach hovoria o náraste počtu prípadov rakoviny, o epidémii rakoviny. Rakoviny nesmierne rýchleho priebehu, tzv. turborakoviny. .
Štúdií o negatívnych dopadoch očkovania proti Covidu-19 je čoraz viac, ich počet rýchle narastá, obsah týchto štúdií sa bude čoraz viac dostávať k ľuďom – napriek tomu, že hlavné médiá, bez výnimky, i sociálne siete, odkazy na tieto pravdivé štúdie uverejňujúce nepríjemnú skutočnosť o negatívnych účinkoch očkovania na zdravie ľudí zúrivo mažú – tak k očkovaným ako aj neočkovaným, tie štúdie budú ľuďom čoraz viac ukazovať tú utajovanú, tú trpkú pravdu o následkoch očkovania proti Covidu. .
Z nich, jedna z najvýznamnejších štúdií o vplyve očkovania proti Covidu-19, dvojročná kórejská štúdia publikovaná minulý rok – 2025:
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12465339/?utm_source=chatgpt.com
ktorej sa zúčastnilo 8,4 milióna Juhokórejčanov, hovorí o štatisticky významnej súvislosti mezi očkovaním proti COVIDu-19 a šiestimi typmi rakoviny:
– rakovina prsníka
– hrubého čreva a konečníka
– žalúdka
– pľúc
– prostaty
– štítnej žľazy .
Odkazy na túto juhokórejskú štúdiu sa v hlavných médiach či aj na spoločenských sieťach krajín EU intenzívne mažú, politici v krajinách EU o tejto štúdii absolútne nehovoria. .
Nie preto, že by bola nepravdivá. Kdeže, to vôbec nie, to v žiadnom prípade. .
Ale práve preto, že táto štúdia prináša seriózne, pravdivé informácie získané výskumom na obrovskej vzorke juhokórejských občanov, prináša informácie, ktoré sú isté, železné, ktoré sa nedajú žiadnym spôsobom vyvrátiť. .
A, keďže vakcínou mRNA proti Covidu-19 sa očkovalo nielen v Južnej Kórei, ale aj na Slovensku, v Čechách, či aj v ďaľších krajinách EU, tak by bolo iste zaujímavé uviesť, ako sa vyvíja stav výskytu vyššie uvedených druhov rakoviny aj v týchto krajinách, teda, na Slovensku, v Česku, či aj v ďaľších krajinách EU. .
Bolo by zaujímavé uviesť pred verejnosťou, ako sa zmenil stav počtu osôb zasiahnutých týmito druhmi rakovín oproti roku 2021. Či klesol alebo narástol, a o koľko sa zmenil. .
Bolo by iste zaujímavé zistiť, koľko z tých vyskytnutých prípadov rakovín, teda: rakoviny prsníka, hrubého čreva a konečníka, žalúdka, pľúc, prostaty a štítnej žľazy, tak koľko z nich súvisí práve s podaním vakcíny mRNA proti Covidu-19. .
Veď, ak je táto súvislosť dokázaná v Južnej Kórei, tak krajiny EU nemôžu byť, predsa, výnimkou.
. . Ak zomrie človek pod šesťdesiat rokov, či, možnože, aj o trochu starší, ak zomrie človek v relatívne mladom veku, ak vieme, vzhľadom na jeho vek, že za tou jeho smrťou nie je iste staroba, tak je prirodzené, že chceme vedieť, aká bola príčina jeho smrti. .
Je to normálne, že to chceme vedieť, je normálne, že sa na to pýtame, pretože chceme vedieť, či za tou jeho smrťou nestojí niečo, čo by mohlo ublížiť aj nám, či tá jeho smrť nebola spôsobená niečím, čo by mohlo ohroziť aj zdravie našich najbližších, blízkych, priateľov či známych, či, aj naše zdravie. .
Ak sa budeme báť klásť otázky, ak budeme mať obavy z následkov nášho pýtania, ak sa nebudeme pýtať prečo títo mladí ľudia zomreli, a prečo zomierajú, čo bolo, resp. čo je príčinou ich smrti, prečo výskyt tej rakoviny tak narástol, prečo zomiera náhlou smrťou tak veľa mladých ľudí, ak to budeme prechádzať mlčky a tváriť sa, že to je normálne, ak si budeme nahovárať, že to treba prijať ako osud, že tak to vždy bolo, že zomierali starí aj mladí, že sa s tým treba mlčky vyrovnať, tak si vôbec nepomôžeme. .
Pretože zomieranie mladých ľudí nikdy nebolo, nie je, a ani nikdy nebude normálne. .
Ak sa nebudeme pýtať na príčinu smrti mladého človeka, tak sa len zvyšuje pravdepodobnosť toho, že tá skutočná, tá pravdivá príčina jeho smrti sa nezistí, tým viac sa zvyšuje pravdepodobnosť, že táto príčina sa môže stať do blízkej či vzdialenejšej budúcnosti aj príčinou úmrtia ďaľších ľudí, a, žiaľ, možnože aj našich blízkych, či aj tých najbližších, našich priateľov, či známych. .
Ak existuje niečo, nejaká spoločná príčina smrti mnohých týchto mladých ľudí, tak šancu na jej zistenie, na jej určenie, máme tým väčšiu, čím viac sa budeme pýtať, čím viac budeme klásť otázky. Mlčanie nám nepomôže, mlčanie k zlepšeniu situácie nepovedie. .
Pýtajme sa, skúmajme, hľadajme. Možno existuje niečo, čo týchto predčasne zomretých mladých ľudí nejakým spôsobom spája, niečo spoločné, niečo, čoho zistenie a stanovenie by mohlo byť tým kľúčovým pri rozriešení záhady predčasného úmrtia mladých ľudí, niečo, čo by mohlo by byť tým pravdivým vodítkom k rozriešeniu záhady náhlych úmrtí či nadmerného výskytu rôznych druhov zhubných ochorení mladých ľudí. .
Možno je tým neznámym všadeprítomný stres neustále sprevádzajúci mladého človeka vo väčšej či menšej miere, možno je za tým nesprávna výživa, či chémia v potravinách, zlá životospráva, či, možno, niečo iné, niečo čo je podstatnou príčinou úmrtia mladých ľudí. .
A medzi tými možnými príčinami, najviac branými do úvahy v prípade náhlej smrti či rôznych druhov zhubných ochorení mladých ľudí, tak medzi tými možnými príčinami sa čoraz viac zjavuje – a mnoho skutočností tejto hypotéze nahráva - vakcína proti Covidu-19. . .
Ak budeme ticho, pasívni, ak budeme mlčať, ak sa nebudeme pýtať, ak nebudeme klásť otázky, tak, s vysokou pravdepodobnosťou, nič nevyriešime, a v určení skutočnej príčiny smrti mladých osôb sa len ťažko posunieme dopredu. .
Šanca, že zistíme tú pravú príčinu smrti mladého človeka, je tým väčšia, čím viac sa budeme pýtať. A, naopak, čím viac budeme ticho, čím viac budeme mlčať, tým naša šanca na zistenie príčiny smrti mladých ľudí klesá. Pýtaním a kladením otázok nemôžeme nič pokaziť, pýtaním a kladením otázok, práveže, môžeme len pomôcť zachrániť životy mnohých mladých ľudí. .
Čím skôr sa zistí skutočná príčina smrti danej mladej osoby, napriek tomu, že jej stanovenie môže byť pre niekoho veľmi nepríjemné a neželané, tým skôr sa posunieme v otázke zomierania mladých ľudí dopredu, tým skôr môžeme začať konať a vyvíjať činnosť, ktorá môže pomôcť toto zomieranie mladých ľudí zastaviť.