Tak príď ku mne na záhradu hlásať mier. Medveď tam zatiaľ ešte možno nebol. No jelene, srny, diviaky mi doničili stromy, trávniky, ríbezle. V chatke mi robia diery plchy a z plašičov si robia očurávacie značkovacie miesta. Vyrástal som tam od decka. Hádam do 50ky som tam nevidel jeleňa. Raz do roka srnku. Zrezal som veľkú čerešňu, lebo keď začali zrelé čeršne padať na zem po drozdoch a "špakoch", začali na ne chodiť kopytníky a doryli kruh vari 20metrov okolo čeršene. Na jeseň mi už orechy nezberajú ani tak veverice, ako diviaky. V svahu trošku vyrovnaný prístupový chodníček s obľubou využívajú keď sú vyššie trávy a hlavne po daždi. Čo narobia kopytami... Dá sa iba v čižmách. Dole v rieke vystrájajú bobry, čo som o nich iba čítal v Mayovkách. Manželka tam už so mnou odmieta chodiť. Elektrický ohradník je pre vysokú a diviaky na srandu. Naokolo môjho pozemku je už veľa opustených bývalých rolí. Už len húštiny, vyššie je smreková hora. Zver má priestorov a priestorov. Tak mi prosím ťa príď dojednať s nimi mier. ...nech idú do ... a nie ku mne na záhradu. Ži a nechaj žiť by malo platiť obojstranne.
"... Slovensko je kresťansky založená krajina, a o tom sa hádam nebudú sporiť ani tí najväčší sekularisti.." No tedaaaa, nie som si až taký istý. Mám viac postrehov a zážitkov, ale za všetko jeden, nedávny. Bol som v dedine na krst. Keď vynechám iné postrehy, zaujalo ma kňazovo celkom nástojčivá otázka pre rodičov:"Sľubujete?!?" A oni strojovo prisvedčili, že "Sľubujeme". Veľmi sa mi chcelo v tej chvíli stopnúť obrad a spýtať sa rodičov, či si uvedomujú čo sľubujú a čím garantujú svoj sľub, že sľub budú dodržiavať. Samozrejme, nestopol som. Sledoval som priebeh krstu a nadobudol dojem, že farár čítal pasáž o sľuboch tak povediac rutinne, procesne, nezaujato. Synovec s manželkou odpovedali, čo mali, čo "sa" chcelo počuť. Prichodilo mi to značne povrchné. Dôvod krstu boli hlavne starí rodičia, zvyklosťi, alibi -" čo keby predsa.." a argument :"čo by ľudia v dedine povedali." Zaťa mám cudzinca. Síce ateista, ale vyrastal v inej viere. Keď sa mladí rodičia sobášili, natrepal sa zať do prvej lavice v kostole a pozorne všetko sledoval. Keď sme sa potom išli spolu vyčúrať do neďalekej reštaurácie, zať zamyslene poznamenal: "Hlásite sa ku kresťanstvu, ale veľmi mu neveríte..."
Všimol som si aj včerajšie správy. Vraj jeden človek môže rozhodnúť o stiahnutí vojsk z bývalej ukrajiny. Akože skutočne Rusko riadi jeden človek... Keby hneď pán Putin zomrel, kto vie čo by nasledovalo? Možno Gorbačov s Jelcinom a možno niekto, kto by veľké rozpaky nemal nad "červeným tlačidlom." Veď to tak v žvote chodí. Mladší Busch mi prichodil že je hádam až cez Košice. Už väčší exot nemôže prísť. Nemôže? Prišiel Trump a Biden. Francúzski prezidenti a anglickí premiéri. Aký strieda akého. U nás, keď som ešte sledoval našu politiku a zopár krát som bol v priestore kde bol aj premiér Dzurinda, hovoril som si, že už horšie nebude. No a bol Matovič. A nebude Naď? Prečo nie...
Hádam klasika. Zobrazil mi starý systém dve mená, nespojil ich s heslom novým, ani starým. Tak som sa registroval znova. Asi sa nič nezmenilo od mojich čias, keď som pracoval. Ak používaš všade jedno heslo, potom to vlastne nie je skutočne heslo. Ak používaš všade iné heslo, pamätáš si ich? Ak nie, zapisuješ si ich niekam? Sú to potom "secret" heslá?
Tak príď ku mne na záhradu hlásať mier. Medveď tam zatiaľ ešte možno nebol. No jelene, srny, diviaky mi doničili stromy, trávniky, ríbezle. V chatke mi robia diery plchy a z plašičov si robia očurávacie značkovacie miesta. Vyrástal som tam od decka. Hádam do 50ky som tam nevidel jeleňa. Raz do roka srnku. Zrezal som veľkú čerešňu, lebo keď začali zrelé čeršne padať na zem po drozdoch a "špakoch", začali na ne chodiť kopytníky a doryli kruh vari 20metrov okolo čeršene. Na jeseň mi už orechy nezberajú ani tak veverice, ako diviaky. V svahu trošku vyrovnaný prístupový chodníček s obľubou využívajú keď sú vyššie trávy a hlavne po daždi. Čo narobia kopytami... Dá sa iba v čižmách. Dole v rieke vystrájajú bobry, čo som o nich iba čítal v Mayovkách. Manželka tam už so mnou odmieta chodiť. Elektrický ohradník je pre vysokú a diviaky na srandu. Naokolo môjho pozemku je už veľa opustených bývalých rolí. Už len húštiny, vyššie je smreková hora. Zver má priestorov a priestorov. Tak mi prosím ťa príď dojednať s nimi mier. ...nech idú do ... a nie ku mne na záhradu. Ži a nechaj žiť by malo platiť obojstranne.