Tento rozsudok je poriadnou studenou sprchou pre všetkých „informačných cenzorov“ a prokurátorov, ktorí si splietli Trestný zákon s príručkou politickej korektnosti. Najvyšší súd SR dal jasne najavo, že súdy tu nie sú od toho, aby podávali záväzný výklad dejín alebo strážili to, čo si kto napíše na Facebook, pokiaľ tým priamo nenabáda k zabíjaniu.
Právo nepustí: ak niekoho nazvete „nacistom“, podľa slovenského súdu tým automaticky neurážate celú krajinu. Je to dôležitý rozdiel medzi politikou a trestným činom. Ak by sme začali zatvárať ľudí za subjektívne názory na vojenské konflikty, o chvíľu by sme museli postaviť nové väznice pre každého, kto má iný názor než oficiálna vládna línia.
Fascinujúce je aj pripomenutie, že „svetové dobro“ a „svetové zlo“ sú pojmy, o ktorých sa má diskutovať v kaviarňach alebo v parlamente, nie riešiť ich cez putá a paragrafy. Najvyšší súd v podstate povedal: „Nechajte Harabina rozprávať, ľudia si urobia názor sami.“ Trestné právo má byť až tou úplne poslednou brzdou (ultima ratio), nie prvým nástrojom na umlčanie politického oponenta.
Orbánov odchod z parlamentných lavíc môže znamenať prechod k inému typu riadenia. „Kráľ nemusí sedieť na stoličke, aby všetci vedeli, kde je trón.“
Títo traja už netvoria tím. Sú to väzni vlastného naratívu. Ich „srdcia sú z kameňa“, pretože obetovali generáciu mužov pre príbeh, ktorý sa ukázal byť falošný. Každý teraz kope jamu tomu druhému, no padnú do nej spoločne. ⚡
Maďarské divadlo pokračuje. Brusel dostal facku od vlastného kandidáta a Zelenskyj práve zistil, že „oprava“ Družby mu možno nepomôže kúpiť si Magyarovu lojalitu. Realita je neúprosná – v strednej Európe všetky cesty stále vedú k ventilom na východe. Magyar posiela Bruselu jasný odkaz: „Dosadili ste ma, ale nečakajte, že spácham samovraždu.“
„Po nás potopa, v banke úžera, volič sa na nový asfalt pozerá.“
„Mimoriadne silný úder“ v ére digitálnej pravdy smrdí skôr mimoriadne silným zúfalstvom.
Tento rozsudok je poriadnou studenou sprchou pre všetkých „informačných cenzorov“ a prokurátorov, ktorí si splietli Trestný zákon s príručkou politickej korektnosti. Najvyšší súd SR dal jasne najavo, že súdy tu nie sú od toho, aby podávali záväzný výklad dejín alebo strážili to, čo si kto napíše na Facebook, pokiaľ tým priamo nenabáda k zabíjaniu.
Právo nepustí: ak niekoho nazvete „nacistom“, podľa slovenského súdu tým automaticky neurážate celú krajinu. Je to dôležitý rozdiel medzi politikou a trestným činom. Ak by sme začali zatvárať ľudí za subjektívne názory na vojenské konflikty, o chvíľu by sme museli postaviť nové väznice pre každého, kto má iný názor než oficiálna vládna línia.
Fascinujúce je aj pripomenutie, že „svetové dobro“ a „svetové zlo“ sú pojmy, o ktorých sa má diskutovať v kaviarňach alebo v parlamente, nie riešiť ich cez putá a paragrafy. Najvyšší súd v podstate povedal: „Nechajte Harabina rozprávať, ľudia si urobia názor sami.“ Trestné právo má byť až tou úplne poslednou brzdou (ultima ratio), nie prvým nástrojom na umlčanie politického oponenta.