Novodobá SNS začala zeleninárom, víťazným Móricom, ktorý vďaka myšlienke národného štátu opätovne zviditeľnil značku. Robil to však dosť hulvátsky a tak ho uspokojili privatizačným všimným typu ŽOS Vrútky a pod. a vystriedal ho umiernenejší a distingvovanejší Prokeš, ktorý stranu aj určitý čas stabilizoval. Myšlienka národného štátu však už bola naplnená a tak sa hľadala iná nosná téma. Preto nastúpil verbálny tankista, maďarobijec a milovník legálnych drog ze Žiliny. Ako však povedali tatko národa, jeho česť končila v Slovenskej poisťovni a po jeho opileckých a iných excesoch vznikol v strane rozkol, ktorý skončil nacvičovaním pochodu pravá, ľavá. No a keďže pravá, v zastúpení ješitnou matematikárkou Hanou z Kysúc, nevedela, čo robí ľavá v zastúpení ešte ješitnejším Janom ze Žiliny a nevedeli to ani voliči, vypochodovala aj ľavá aj pravá z parlamentu. V mimoparlamentnom očistci SNS vygenerovala doslova Slotovho podržtašku premiéra Andreja z Revúcej, ktorý zo začiatku stranu oživil a napriek častým breptom,niečo aj vybreptal a aj vďaka nostalgii voličov dostal stranu opäť do neba. Ale potom Andrej zistil, že v skutočnosti nie je premiérom ale len priemerom a tak všetko presahujúce jeho priemer zo strany vypudil. Zostala len šeď, kde aj starí, skutočne šediví členovia boli pre neho málo šediví. Vďaka tomuto, už ani nie priemernému výkonu, skončila strana opäť v mimoparlamentnom očistci. Tam napadla Andreja priemerná myšlienka. V škole počul niečo o rímskom práve a že okrem práva, Rímania mali aj systém barbarských žoldnierov, ktorí pre Rím vybojovali veľkolepé víťazstvá. Inšpirovaný touto myšlienkou najal žoldnierov a opätovne sa dostal do neba. A keďže s tým, ktorému kedysi držal tašku zdieľal aj rovnakú záľubu v legálnych drogách, tak doslova narazil do nejakej veci,,čo mala svetielka. Odvtedy z priemeru sa stal podpriemer. Konečne prečítal stať v rímskych dejinách o žoldnieroch, ktorú bol lenivý prečítať ešte v očistci a zistil, že tí žoldnieri niekedy cisára zvykli zlikvidovať a dosadiť cisára zo svojich radov. A skutočne, niektorí žoldnieri za víťazstvo chceli väčší žold. Andrej však na to nepristúpil a tak títo žoldnieri odišli tam, kde im väčší žold dali. Iní žoldnieri, by sa uspokojili aj s udelením práv rímskeho občana. Ale pretože Andrej po náraze už nie je ani priemer ale podpriemer, tak vstúpil na tie isté hrable a občianstvo udelil len podpriemerným žoldnierom. Opätovne chce ešte zo šedivejšou šeďou dosiahnuť lepší výsledok a tak jeho cesta do očistca je zákonite neodvratná. A pretože slovenský etalón spravodlivosti nazývaný Danielito zaviedol do nášho práva zásadu trikrát a dosť, obávam sa, že SNS z tretieho očistca bude v zmysle tejto zásady smerovať inam ako predtým.
Novodobá SNS začala zeleninárom, víťazným Móricom, ktorý vďaka myšlienke národného štátu opätovne zviditeľnil značku. Robil to však dosť hulvátsky a tak ho uspokojili privatizačným všimným typu ŽOS Vrútky a pod. a vystriedal ho umiernenejší a distingvovanejší Prokeš, ktorý stranu aj určitý čas stabilizoval. Myšlienka národného štátu však už bola naplnená a tak sa hľadala iná nosná téma. Preto nastúpil verbálny tankista, maďarobijec a milovník legálnych drog ze Žiliny. Ako však povedali tatko národa, jeho česť končila v Slovenskej poisťovni a po jeho opileckých a iných excesoch vznikol v strane rozkol, ktorý skončil nacvičovaním pochodu pravá, ľavá. No a keďže pravá, v zastúpení ješitnou matematikárkou Hanou z Kysúc, nevedela, čo robí ľavá v zastúpení ešte ješitnejším Janom ze Žiliny a nevedeli to ani voliči, vypochodovala aj ľavá aj pravá z parlamentu. V mimoparlamentnom očistci SNS vygenerovala doslova Slotovho podržtašku premiéra Andreja z Revúcej, ktorý zo začiatku stranu oživil a napriek častým breptom,niečo aj vybreptal a aj vďaka nostalgii voličov dostal stranu opäť do neba. Ale potom Andrej zistil, že v skutočnosti nie je premiérom ale len priemerom a tak všetko presahujúce jeho priemer zo strany vypudil. Zostala len šeď, kde aj starí, skutočne šediví členovia boli pre neho málo šediví. Vďaka tomuto, už ani nie priemernému výkonu, skončila strana opäť v mimoparlamentnom očistci. Tam napadla Andreja priemerná myšlienka. V škole počul niečo o rímskom práve a že okrem práva, Rímania mali aj systém barbarských žoldnierov, ktorí pre Rím vybojovali veľkolepé víťazstvá. Inšpirovaný touto myšlienkou najal žoldnierov a opätovne sa dostal do neba. A keďže s tým, ktorému kedysi držal tašku zdieľal aj rovnakú záľubu v legálnych drogách, tak doslova narazil do nejakej veci,,čo mala svetielka. Odvtedy z priemeru sa stal podpriemer. Konečne prečítal stať v rímskych dejinách o žoldnieroch, ktorú bol lenivý prečítať ešte v očistci a zistil, že tí žoldnieri niekedy cisára zvykli zlikvidovať a dosadiť cisára zo svojich radov. A skutočne, niektorí žoldnieri za víťazstvo chceli väčší žold. Andrej však na to nepristúpil a tak títo žoldnieri odišli tam, kde im väčší žold dali. Iní žoldnieri, by sa uspokojili aj s udelením práv rímskeho občana. Ale pretože Andrej po náraze už nie je ani priemer ale podpriemer, tak vstúpil na tie isté hrable a občianstvo udelil len podpriemerným žoldnierom. Opätovne chce ešte zo šedivejšou šeďou dosiahnuť lepší výsledok a tak jeho cesta do očistca je zákonite neodvratná. A pretože slovenský etalón spravodlivosti nazývaný Danielito zaviedol do nášho práva zásadu trikrát a dosť, obávam sa, že SNS z tretieho očistca bude v zmysle tejto zásady smerovať inam ako predtým.