Tzlatka

"Slovenskí rodičia čoraz viac premýšľajú nad tým, ako deťom zabezpečiť lepší štart do života. " Peniaze to nebudú. Budú to vedomosti a zručnosti a múdrosť.

Ak by spoločnosť organizovali ľudia, ktorí vedia zabezpečiť prácu na 8 hodín, dostupnú do 30 minút z bydliska, ľudia by mali ešte čas aj na rodinu, aj na to, čo ich baví , nielen na dôchodku. Dĺžku života si podobne ako rodičov (tým aj genetiku), miesto narodenia a mnoho iných podmienok, človek nevyberie. Môže si vybrať, či kôli väčšiemu zárobku si zničí zdravie.

Áno, za socializmu sme bezdomovcov takmer nevideli. Ale práca bola rozumnejšie naplánovaná a zorganizovaná. Viac sa riešilo, čo je pre našu spoločnosť a človeka, ktorý tu žije, potrebné a užitočné. Bolo menej individualizmu a lepšie sa prerozdeľovali zisky (ziskový priemysel, stratové poľnohospodárstvo), čo bol základ solidárnosti. Nie každému človeku je rovnako dané (genetika, rodina, prostredie, atď.), preto je v spoločnosti potrebná solidárnosť. Ján Pavol II., pri návšteve Brazílie vo svojom príhovore o boháčovi a lazárovi, na futbalovom štadióne pred 500 000 - tisícimi robotníkmi povedal, že boháč spáchal dvojaký hriech: nedal chudákovi najesť, a nezabezpečil, aby takí ako lazár , v spoločnosti neexistovali.

Len málo ľudí robí prácu, ktorá ich baví, ktorá ich napĺňa a je pre nich zmysluplná. Ak sa dnes spýtate žiakov na druhom stupni ZŠ, čo by chceli robiť, keď budú dospelí, asi sa nemýlim, že viac ako polovica z nich to nevie. A mnohým, ktorí vedia, čo by chceli robiť, sa to z rôznych dôvodov v živote nepodarí. Každá práca, ktorá je užitočná pre spoločnosť, je potrebná a niekto ju robiť musí. Je však na zváženie, či práce, ktoré dnes u nás ľudia vykonávajú, neslúžia iba pre niektorých jednotlivcov, pre ich osobný zisk, ale nie sú na prospech spoločnosti. Taká práca sa pre zamestnanca stáva iba nutným zlom, ktoré musí pretrpieť, aby prežil. Možno až na dôchodku bude môcť robiť, čo ho baví.

To je čo za naivnosť dospelej ženy?

A nebolo by lepšie vidieť v tej politike úplne iné tváre? Veď mnohé tie existujúce, ak sú úprimné, po pozretí sa do zrkadla, zistia, že nielen zostareli ( čo by nevadilo, veď starneme všetci), ale pod vplyvom ich spôsobu práce sa zmenilo ich vnútro, čo najlepšie vidieť na ich očiach.