Používateľ

švec

@svecb
Pridal sa 24.5.2026 (naposledy online tento mesiac).

Aj pán Kery by mohol mať viac hrdosti a svojstojnosti, lebo nazvať intervenciu okupaciou je prostomyseľné, či demagogické. Proste bola uzatvorená zmluva o spoločnej obrane tzv. Varšavská zmluva (VZ), v ktorej bol aj článok o pomoci pri obrane socializmu v ohrozenom štáte. Teda, keď legitímní predstavitelia ČSSR vyhodnotili situáciu ako ohrozenie socializmu vyzvali zmluvne strany na plnenie zmluvných záväzkov rovnako ako by NATO zasiahlo v prípade, že došlo k prevratu a bol ohrozený ich kapitál a prišli by aj bez vyzvania. Nasledne prišli intervenčné vojska signatarov VZ a po konsolidacii a stabilizácii pomerov socializmu po 2,5 mesiacoch odišli. Teda aká okupacia ? Kto, čo, koho, kedy a ako okupoval ?
Po odchode intervenčných vojsk bola so ZSSR uzavretá zmluva (podobná akú sme mali s Nemeckom v r.1940) o prítomnosť istej časti sovietskych vojsk, ktorá bola pre ČSSR o mnoho vyhodnejšia ako zmluva "DCA" nainštalovaná USA v r. 2021 Slovensku, čiže podľa toho metra teraz tu máme regulárnu okupáciu, kde USA si zvrchovane na území SR robia čo chcú, ako ozajstní okupanti. Ono Západ od r.1945 intenzívne pracoval na rozklade bloku VZ a RVHP aby následne si splnil trúfalý, ale strategicky sen podmaniť Rusko a reálne pomocou Ukrajiny. Preto západ všemožne podrýval a oslaboval východ tvrdými až primitívnymi sankciami, diverziami, subverziami, propagandou a všetkými dostupnými možnosťami. A získať ČSSR to by bola naozajstná dýka do brucha VZ, čo Východ na čele ZSSR nemohol pripustiť. V „Pražskej jari“ boli tri prúdy, idealisticky naivný s Dubčekom, Pragmaticky pro západný s Ota Šikom, realisticky s Husákom. Vďaka babráckej socialistickej propagande ľud v eufórii vítal zmeny a veril politikom naivného a pragmatického prúdu a v jadre neriešil o čo v skutočnosti ide. R. ´68 bol výnimočný, kedy Západ spustil preformátovanie stabilnej tradičnej spoločnosti na rozkladnú v intenciách Frankfurtskej školy a do toho sa im priplietla dlho pripravovaná tzv. Pražská jar. Zhltnúť proces rozvratu vlastnej spoločnosti a Pražskú jar bolo susto, ktoré Západ nemohol zvladnúť, číže v čase nepokojov po celom Západe a celkového spoločenského rozkladu nebola šanca na úspešné vojenské ťaženie NATO na „podporu demokratizačných procesov“ v ČSSR. S odstupom času vyzerá, že keby VZ nebola zasiahla eskalovalo by to nie do socializmu s ľudskou tvarou (tá začala od rokoch 1980), ale podľa zamerov do majdanizácie až skončilo by to konfliktom VZ-NATO a v horšom prípade na nukleárnej platforme. Čiže v týchto kontextoch riešiť zapečenosť nejakého tajtrlíka nemá váhu