HlavneSpravy

Prečo ma to prekvapuje ??? Predsa západná časť EÚ je tá pravá, ktorá môže diktovať strednej a východnej Európe - pretože majú vždy pravdu a keby ju nemali, aj tak bude platiť prvý argument 😲.

doufám že sme špatní a budeme vyloučeni

Blonďák tvoja nadutosť a samoľubosť ťa pochová....

Realita ! .. Výpadek ropovodu Družba nechává Německo bez paliva v jeho nejkritičtější době Konec německého bludu... Rusko potvrzuje, že od 1. května 2026 pozastavuje přepravu kazašské ropy do německé rafinerie PCK Schwedt ropovodem Družba, čímž podniká jasné odvetné kroky vůči Německu za protiruskou politiku, kterou v posledních letech prosazuje.

Poliaci majú svoj sen o tomže oni budú vládnuť nad všetkými Slovanskými národmi Skratka su sa vratiť k dobe ked Polsko -Litovské kráľovstvo ovládalo velku časť východnej Europy ba až po Moskvu kde si národy podmanili a kolonizovali ako i celé územie dnešnej Ukrajiny ktorá v tej dobe nemala vlastný štát kde sa preháňali Tatári Mongoli a iní stepné národy NO potom sa všetko zmenilo a Polsko sa rozpadávalo až sa celé rozpadlo a to na 120 rokov ked Polsko vymizlo z mapy Europy a obnovilo sa iba po prvej svetovej vojne v roku 1920 ...Polská ekonomika klesá no dali sa na zbrojenie po vzore USA nehladiac na obrovské výdavky

Domnievam sa každá šialená doba raz skončí, len mne je ľúto, že najviac trpia bežný ľudia. USA nezadržateľne predvádza krčové kopy zdochýňajuceho koňa, deväťdesiate roky sa nevrátia a nastupujú iné ekonomické zoskupenia...

Aj my sa snažíme, F16 a letiská Sliač a Kuchyňa sú dobre využiteľné.

„V Európe a NATO nebol minutý ani jeden americký dolár, ktorý by neslúžil americkým záujmom." Rozhovor s generálom Fabio Minim, bývalým veliteľom misie KFOR v Kosove v NATO. Generál, aspoň doteraz Spojené štáty nedokázali získať podporu svojich spojencov v NATO pre vojnu proti Iránu: Španielsko zakázalo Spojeným štátom využívať svoje základne a dokonca aj vzdušný priestor pre americké lietadlá. Francúzsko nasledovalo spolu s Talianskom a Nemeckom. Je možné, že táto situácia by naozaj mohla viesť k odchodu Spojených štátov z NATO alebo v každom prípade k jeho rozpadu? Na politickej úrovni je NATO už rozpadnuté. Niektoré členské štáty váhajú, kým Trump odíde. Sám generálny tajomník so svojimi lietajúcimi rohožkami je duchom NATO, ktoré na jednej strane používa rozpad ako výzvu na jednotu a súdržnosť, zatiaľ čo na druhej strane ho živí podporou tých "ochotných" schizofrenikov, ktorí predstierajú, že chcú európske NATO. NATO, ktoré vidíme v tieni, je organizačný simulakrum, ktoré obstojí vďaka habituácii. Nemyslím si, že USA opustia NATO, a aj keby tak urobili, uplatňovali by ešte prísnejšiu a prehnanejšiu kontrolu najmä na politicko-strategickej a ekonomickej úrovni. Trumpov plán je prinútiť európske krajiny vo vnútri alebo mimo NATO, aby platili za takzvané "služby poskytnuté Európe" v minulosti a tie, ktoré budú poskytované v budúcnosti. Trump nepovažuje dary dávané Európe počas studenej vojny a po nej, pretože neboli darmi a neboli výlučne pre prospech Európanov. Vojna v Európe zachránila Spojené štáty pred recesiou, rozdelenie Európy z nich urobilo bojisko medzi blokmi, ventil všetkých napätí a najväčší a najpreplnenejší potenciálny vojnový cintorín v histórii. Desaťročia Kongresový účtovný úrad predkladal každoročnú správu, v ktorej uvádzal a monetizoval "zahraničné príspevky do americkej bezpečnosti". Všetky európske krajiny boli zoradené podľa "veľkosti" dane. Takzvaný jadrový dáždnik garantovaný cez NATO bol v skutočnosti pascou na obmedzenie jadrovej konfrontácie v európskom divadle. Ak by Európa naozaj chcela získať strategickú nezávislosť, musela by tieto dáta vziať späť do rúk. Mala by zvážiť, koľko nestability vzniklo v Európe vďaka takzvanej americkej pomoci a koľko bohatstva Američania získali z európskej závislosti. V Európe a NATO nebol minutý ani jeden americký dolár, ktorý by neslúžil americkým záujmom, neobohatil ich, zatiaľ čo Európania boli chudobní a podrobení, žiaľ s ich otvoreným a spokojným súhlasom. Trump nechce pustiť Európu a robí to explicitne a brutálne tým, že hrozí odchodom z NATO: je to blaf, ktorý často necháva konflikty zo strany USA otvorené Európanom tým, že ich núti platiť za spravodajské, telekomunikačné, veliteľské a riadiace, kybernetické vojnové služby a podobne, ktoré sú momentálne pridelené NATO a kupovať od nich zbrane a vybavenie pre budúce služby. Predpokladaná strategická nezávislosť a autonómia Európy sa zredukovala na prevzatie úlohy vykonávateľa americkej politiky a pokračovanie ich konfliktov. Bohužiaľ, inými menej drzými, ale rovnako arogantnými spôsobmi je to ten istý systém, ktorý prijali všetky minulé a určite budúce americké administratívy. Údajný postoj niektorých krajín k povoleniam na prelety alebo využívanie základní je tiež fraška. Spojené štáty, nielen Trumpove, od roku 1991 ukázali, že im je jedno či exestuje medzinárodné právo a dokonca aj bilaterálne zmluvy. Ak sa vyhýbajú využívaniu priestorov a základní v zahraničí, je to preto, že je to pre nich výhodné vyhnúť sa alebo vytvoriť vnútorné rozpaky pre vazalov. Takmer všetci, ktorí boli v noci 1985 v Sigonelle, zomreli: hrdinská verzia vazalskej krajiny, ktorá sa oslobodila spod jarma, už pominula. O úlohe admirála Fulvia Martiniho, šéfa našej vojenskej rozviedky, ktorý túto záležitosť odblokoval skôr, než sa zhoršila, sa hovorilo len málo. Hovorí sa o horúcich telefonátoch medzi Rímom a Washingtonom o týchto dramatických momentoch. O ospravedlňujúcich sa telefonátoch nasledujúci deň sa hovorilo len málo. Môže americká vojenská iniciatíva v Hormuzskom prielive fungovať? Naozaj vojna proti Iránu odtajnila ukrajinský problém na agende Washingtonu? Určite to môže situáciu ešte zhoršiť. Iniciatíva má tendenciu presúvať konflikt na otvorené more a mimo povodia Perzského zálivu, aby ho rozšírila a zriedila. Môže to byť aj rozptýlenie na podporu rokovaní a na uspokojenie Izraela, čo je skutočný deus ex machina celej veci. Vojna na Ukrajine ešte neskončila, ale aj to závisí od priebehu vojny v Perzskom zálive. Ukrajina rýchlo vyslala takzvaných expertov na drony do arabských krajín v snahe postaviť sa na americkú a izraelskú stranu. S malým úspechom. Operátori dronov boli zneškodnení a ani Spojené štáty, ani Izrael neocenili ukrajinské lichôtky. Zelenskyj sa zúfalo snaží oprieť o Európanov, ktorých zjednodušil rečami a teraz dúfa v miliardy, ktoré Orbán zablokoval. Všetko veci, ktoré neprinášajú žiadnu významnú výhodu vo vojne proti Rusku. Vojna skončí, keď si to Moskva želá a Moskva ju nechce vyhrať zničením, ale dobrovoľnou kapituláciou, aj keď skrytou ako "čestný" kompromis. Je to v skutočnosti jediné riešenie schopné stabilizovať región na mnoho rokov bez toho, aby sa vytvorila čierna diera, v ktorej by zdroje a ľudia skončili zbytočne. Hlavnou prekážkou tohto riešenia je práve Európa nie ako celok, ale v tých krajinách a byrokrati, ktorí chcú čiernu dieru aj za cenu vstupu do nej. Obetovať celú Európu. Vojna proti Iránu výrazne znížila dostupnosť amerických zbraní. Podľa niektorých analytikov sa Washington môže ocitnúť nútený vzdať sa zásob zbraní v prospech Kyjeva, aby mohol dodať dostatočné zásoby svojim ozbrojeným silám. Je to reálna možnosť? Alebo je americký vojensko-priemyselný komplex v pozícii nahradiť deficity svojich ozbrojených síl a udržať predchádzajúcu úroveň vojenských zásob v prospech Kyjeva? Je potrebné rozlíšiť: nedostatok zbraňových systémov v USA sa zvyčajne úplne nezastaví. USA majú globálne operačné plánovanie založené na udržateľnosti dvoch alebo troch súčasných regionálnych konfliktov. Limitné zásoby nesmú klesnúť pod tieto požiadavky. Konflikt na Ukrajine a konflikt na Blízkom východe vyčerpávajú prebytočné zásoby a nebezpečne sa približujú k strategickým zásobám. Pri niektorých systémoch, ako sú protilietadlové rakety, sú už v deficitnej zóne a to je dôležité, pretože priemysel v tomto sektore nemá výrobnú kapacitu schopnú obnoviť spotrebu. Sú to veľmi drahé systémy, ale peniaze nie sú všetko, je zbytočné ich mať, ak nemáte to, čo chcete kúpiť. Odčítanie alebo prenos takýchto systémov z iných oblastí, ako je Ázia, predstavuje problém odstrašenia. Velitelia spoločných oblastí, v ktorých je vojenský nástroj vo svete artikulovaný, sú najviac znepokojení a agresívny postoj prezidenta voči všetkým tomu nepomáha. Ukrajina je divadlom vojny, ktoré teraz pre Spojené štáty znamená najmenej a americká podpora je odsúdená na zníženie napriek sľubom veliteľa amerických síl v Európe. Ekonomika západnej Európy trpí vážnymi dôsledkami v dôsledku blokády Hormuzského prielivu. Prečo sa Európska únia – alebo jednotlivé štáty – nepokúsia zmierniť protiruské sankcie najmä v oblasti energetiky? Ak cena uhľovodíkov bude naďalej rásť, budú európski lídri hľadať kompromis s Moskvou? Tento aspekt je tiež relatívny. Blokáda prielivu má významný dopad na Áziu a Európu. To, že náklady na palivo ovplyvňujú aj Spojené štáty, je len predmetom špekulácií o budúcnosti. Konkrétne ide o budúcnosť výroby v iných častiach sveta vrátane Spojených štátov. Blokáda môže byť dočasná, ale pokles produkcie v celej oblasti a neschopnosť pokryť ju venezuelskými a africkými zdrojmi prispievajú k zastaraniu výrobných štruktúr. Skôr či neskôr bude musieť svetový trh rehabilitovať ruské zdroje, najmä tie, ktoré môže využiť Európa, ktorá súčasnou politikou uzavretia dosahuje dva negatívne výsledky: neukončenie vojny a vyčerpanie zdrojov. Aj v tomto prípade nebude výroba peňazí alebo ich náhrad (dlhov) užitočná, ak bude dostupný materiál nedostatočný. Bohužiaľ, čas prehodnotiť celú európsku energetickú politiku a politiku sankcií voči Rusku je práve teraz. O týždeň či dva už môže byť neskoro, nie preto, že by nebola ropa, ale preto, že samotné Rusko a ďalšie krajiny už nebudú ochotné robiť Európe láskavosť. Na konci roku 2025 talianska vláda poskytla Ukrajine vojenskú pomoc napriek určitému odporu zo strany zložky Ligy. Nedávno tá istá vláda vyhlásila, že pomoc bude posilnená, aby prinútila Moskvu k rokovaniam. Ako logické je zvýšiť vojenské dodávky "za mier"? Prečo talianska vláda naďalej trvá na tomto postoj, napriek tomu, že prieskumy potvrdzujú, že väčšina Talianov je proti posielaniu zbraní a chce politické riešenie? Pomoc Ukrajine nie je racionálna otázka a vôbec nesmeruje k vyriešeniu konfliktu, nieto ešte k mieru. Je to ideologická pozícia, ktorá sa najprv zosúladí s americkou politikou a až neskôr s európskymi. Proti ideológii je akékoľvek uvažovanie zbytočné. Pomoc je tiež podstatne neúčinná. Hovoríme o peniazoch, ale v skutočnosti by potrebovala prostriedky a materiály. Tí, ktorí boli poslaní na Ukrajinu za štyri roky, boli spálení bez výsledku okrem pokračujúcej agónie. Všetky peniaze vyčlenené na európske zbrojenie v protiruskej funkcii nezohľadňujú počet vojakov, ktorí môžu byť použití, a namiesto toho sa príliš spoliehajú na ukrajinskú schopnosť bojovať aj s novými výzbrojami. Nedokážu sa vyrovnať s ekonomickou recesiou, ktorú sa niektoré krajiny snažia vyhnať tým, že vyhadzujú prostriedky do zbrojárskeho sektora. Neriešia rastúce výrobné náklady a pokles zdrojov. Z každého pohľadu je to zlyhaná politika pre všetkých, počnúc Ukrajincami. Čo sa týka Talianska, stojí za zmienku účasť Ríma na misii EUMAM, v rámci ktorej sú ukrajinské armády vycvičené v západnej Európe. Zdieľate názor, že výcvik ukrajinských dôstojníkov a špecialistov na talianskej pôde je v tejto fáze funkčný pre bezpečnosť a záujmy Talianska? Ak hovoríme o ideológii, je to ospravedlniteľné. Je to znak podpory ideológie Ukrajiny, ktorá bola napadnutá nelegálne a bez ospravedlnenia. Ak hovoríme o realite, stále sme vo svete snov. Z operačného hľadiska je výcvik ukrajinského vojenského personálu v Taliansku ako v iných krajinách nezmysel: letectvo nie je; námorné sily nie sú; protiletecká obrana súvisí so systémami, ktoré chýbajú; protidronové sily - Ukrajina sa chváli tým, že má najlepšie drony a súvisiacich operátorov; špeciálne jednotky: pýši sa najlepšími nájazdníkmi; obrnené jednotky a pechota, míny a mínové polia atď. Po štyroch rokoch vojny dúfa, že bude mať inštruktorov a vojakov schopných čeliť vojne, ktorá sa skutočne bojuje, ale nie manuálom, ktorý by sa učili v zahraničí. Alebo nie? Brusel sa snaží presvedčiť obyvateľstvo o potrebe "utiahnuť opasky" a prideľovať zdroje do vojensko-priemyselného komplexu. Ako interpretujete takúto politiku zo strany Európskej komisie? Aké výsledky môže tento postoj priniesť? Samotný fakt utiahnuť opasok alebo žiadať obete od obyvateľstva znamená, že ZDROJE SÚ NIŽŠIE NEŽ AMBÍCIE. Čítam v nej veľkú politicko-strategickú krátkozrakosť. V čase mieru obyvateľstvo pracuje pre dôstojný život, rodinný pokoj a vyhliadky na zlepšenie. V tomto čase systémovej krízy, vyplývajúcej z vojny alebo jej zosilnenia, znamená odvádzanie zdrojov od obyvateľstva ako podkopávanie motivácie. Ak sa zameriate na obnovu vojenského sektora ako produktívneho sektora schopného poháňať ekonomiku, robíte len krátkodobú propagandu: potrebujete "niečo na ťahanie", čo nie je len tank. Príprava na vojnu v čase mieru vychádza z predpokladu konsenzu. Okrem toho vytvorenie akéhokoľvek vojnového nástroja vyžaduje dlhé časy, pokročilé technológie a vysoké náklady. Vojna je preto vhodná pre bohaté štáty s veľkou priemyselnou kapacitou, ľudskou silou na zamestnanie, ochotou bojovať alebo nútiť iných bojovať za ich vlastné záujmy. Nezdá sa mi, že by sa Európa mohla veľmi spoľahnúť na niekoho iného, kto by za ňu bojoval zadarmo, ani že by bola taká bohatá či bezstarostná, aby si mohla dovoliť pripraviť skutočnú regionálnu vojnu. Svojmu kráľovi, ktorý sa ho opýtal, ako posilniť armádu, čínsky stratég Sun Bin odpovedal: "Urob národ prosperujúcimi ľuďmi." Zdroj: L ´Antidiplomatico

čo tam rozklada ručičkami ten trpaslik aj bez toho vieme že je cocot