Len málo ľudí robí prácu, ktorá ich baví, ktorá ich napĺňa a je pre nich zmysluplná.
Ak sa dnes spýtate žiakov na druhom stupni ZŠ, čo by chceli robiť, keď budú dospelí, asi sa nemýlim, že viac ako polovica z nich to nevie.
A mnohým, ktorí vedia, čo by chceli robiť, sa to z rôznych dôvodov v živote nepodarí.
Každá práca, ktorá je užitočná pre spoločnosť, je potrebná a niekto ju robiť musí. Je však na zváženie, či práce, ktoré dnes u nás ľudia vykonávajú, neslúžia iba pre niektorých jednotlivcov, pre ich osobný zisk, ale nie sú na prospech spoločnosti. Taká práca sa pre zamestnanca stáva iba nutným zlom, ktoré musí pretrpieť, aby prežil.
Možno až na dôchodku bude môcť robiť, čo ho baví.
Ak by spoločnosť organizovali ľudia, ktorí vedia zabezpečiť prácu na 8 hodín, dostupnú do 30 minút z bydliska, ľudia by mali ešte čas aj na rodinu, aj na to, čo ich baví , nielen na dôchodku.
Dĺžku života si podobne ako rodičov (tým aj genetiku), miesto narodenia a mnoho iných podmienok, človek nevyberie. Môže si vybrať, či kôli väčšiemu zárobku si zničí zdravie.
Tak sa spytajte ludi za pasom !! Spytajte sa tam , tam robte svoje štatistiky , a to nehovorim ?, že makaju ako fredky napr, v TO , v DEKODOME , a nadôvažok teraz DE3KODOM skrachoval a už 2 mesiace nedostali vyplatu , Tam s a chodte spytať ako ich bavi robota :: Nepytajte sa v BA , po kancelariach !!!
Heh...heh...aspoň vidíte, akú "hodnotu" majú tieto prieskumy verejnej mienky.
Skutočnosť je takáto.
Väčšinu Slovákov, aspoň tých, čo pracujú v montovniach práca nebaví, ale musia ju pretrpieť a nejako uživiť rodinu.
V mieste ich bydliska žiadna práca nie je, tak musia cestovať cez polovicu Slovenska. To ich neskutočne frustruje.
Práca v montovni sa im hnusí, veď koho by bavila primitívna, monotónna robota pri páse. Ale musia vydržať.
Ďaľšia vec, ktorá ich neskutočne nervuje je nízka mzda a prehnané požiadavky zamestnávateľa na ich výkon. Sú neustále poháňaní robiť rýchlejšie a viac.
Rodiny, najmä deti trpia odlúčením.
Áno, za socializmu sme bezdomovcov takmer nevideli.
Ale práca bola rozumnejšie naplánovaná a zorganizovaná. Viac sa riešilo, čo je pre našu spoločnosť a človeka, ktorý tu žije, potrebné a užitočné. Bolo menej individualizmu a lepšie sa prerozdeľovali zisky (ziskový priemysel, stratové poľnohospodárstvo), čo bol základ solidárnosti. Nie každému človeku je rovnako dané (genetika, rodina, prostredie, atď.), preto je v spoločnosti potrebná solidárnosť.
Ján Pavol II., pri návšteve Brazílie vo svojom príhovore o boháčovi a lazárovi, na futbalovom štadióne pred 500 000 - tisícimi robotníkmi povedal, že boháč spáchal dvojaký hriech: nedal chudákovi najesť, a nezabezpečil, aby takí ako lazár , v spoločnosti neexistovali.
Len málo ľudí robí prácu, ktorá ich baví, ktorá ich napĺňa a je pre nich zmysluplná. Ak sa dnes spýtate žiakov na druhom stupni ZŠ, čo by chceli robiť, keď budú dospelí, asi sa nemýlim, že viac ako polovica z nich to nevie. A mnohým, ktorí vedia, čo by chceli robiť, sa to z rôznych dôvodov v živote nepodarí. Každá práca, ktorá je užitočná pre spoločnosť, je potrebná a niekto ju robiť musí. Je však na zváženie, či práce, ktoré dnes u nás ľudia vykonávajú, neslúžia iba pre niektorých jednotlivcov, pre ich osobný zisk, ale nie sú na prospech spoločnosti. Taká práca sa pre zamestnanca stáva iba nutným zlom, ktoré musí pretrpieť, aby prežil. Možno až na dôchodku bude môcť robiť, čo ho baví.
Na dôchodku sa bude môcť venovať tomu, čo ho baví, ale len v prípade, že bude vládať a že sa dôchodku dožije. Asi 20% ľudí sa dôchodku nedožije.
Ak by spoločnosť organizovali ľudia, ktorí vedia zabezpečiť prácu na 8 hodín, dostupnú do 30 minút z bydliska, ľudia by mali ešte čas aj na rodinu, aj na to, čo ich baví , nielen na dôchodku. Dĺžku života si podobne ako rodičov (tým aj genetiku), miesto narodenia a mnoho iných podmienok, človek nevyberie. Môže si vybrať, či kôli väčšiemu zárobku si zničí zdravie.
Najviac sa v "práci" zabávajú paraziti, hovnorobci, nemakančekovia a príživníci napr. z mimovládok.
ludi baví praca dokonca aj bez place
Tak sa spytajte ludi za pasom !! Spytajte sa tam , tam robte svoje štatistiky , a to nehovorim ?, že makaju ako fredky napr, v TO , v DEKODOME , a nadôvažok teraz DE3KODOM skrachoval a už 2 mesiace nedostali vyplatu , Tam s a chodte spytať ako ich bavi robota :: Nepytajte sa v BA , po kancelariach !!!
Heh...heh...aspoň vidíte, akú "hodnotu" majú tieto prieskumy verejnej mienky. Skutočnosť je takáto. Väčšinu Slovákov, aspoň tých, čo pracujú v montovniach práca nebaví, ale musia ju pretrpieť a nejako uživiť rodinu. V mieste ich bydliska žiadna práca nie je, tak musia cestovať cez polovicu Slovenska. To ich neskutočne frustruje. Práca v montovni sa im hnusí, veď koho by bavila primitívna, monotónna robota pri páse. Ale musia vydržať. Ďaľšia vec, ktorá ich neskutočne nervuje je nízka mzda a prehnané požiadavky zamestnávateľa na ich výkon. Sú neustále poháňaní robiť rýchlejšie a viac. Rodiny, najmä deti trpia odlúčením.
Toto je tá vysnená realita 40 rokov po Nežnej?
Lenže dnes človek môže robiť vonku, podnikať doma, alebo nerobiť nič - viď bezdomovci. Za socializmu nemožné.
Áno, za socializmu sme bezdomovcov takmer nevideli. Ale práca bola rozumnejšie naplánovaná a zorganizovaná. Viac sa riešilo, čo je pre našu spoločnosť a človeka, ktorý tu žije, potrebné a užitočné. Bolo menej individualizmu a lepšie sa prerozdeľovali zisky (ziskový priemysel, stratové poľnohospodárstvo), čo bol základ solidárnosti. Nie každému človeku je rovnako dané (genetika, rodina, prostredie, atď.), preto je v spoločnosti potrebná solidárnosť. Ján Pavol II., pri návšteve Brazílie vo svojom príhovore o boháčovi a lazárovi, na futbalovom štadióne pred 500 000 - tisícimi robotníkmi povedal, že boháč spáchal dvojaký hriech: nedal chudákovi najesť, a nezabezpečil, aby takí ako lazár , v spoločnosti neexistovali.