Tento človek je hotový psychopat čo si on o sebe myslí že je pánom sveta No má šťastie že mnoho štátov pred nim si dobrovoľne kľaknú ba strkajú sa mu do zadku .Americký prezidenti boli vo väčšine všetci agresívny a tužiaci vládnuť svetu Tomu i podriadili svoju ekonomiku a tak dnes ich dlh sa už blíži k 40 bilionom dolárov No a s tým treba niečo robiť a to vydierať svet obsadzovať krajiny s nerastným bohatstvom Tam kde nie je môže vládnuť i 5 hviezdičkový diktátor len musí byť podriadení USA Som sklamaný s Ruska a Ciny ktore sa na toto všetko iba prizerajú ved musia dobre vedieť že ak USA obsadí pre nich potrebné krajiny oni budú na rade vid kurizovanie LUkašenkovi ktorého Trump pozval do USA Dnes by sa ešte dala vytvoriť skupina štátov ako protiváha USA -pravda bez Europských lokajov USA ktorých dnes hlavným záujmom je vyvolať vojnu s Ruskom O Ukrajinu im vôbec nejde oni ju iba chcú i s USA využiť ako baranidlo voči Rusku Ked počujem na tV staniciach Ceska či Slovenska tých expertov na všetko sa mi žaludok obracia s ich táranín ..AMEN
prečitať niekoho je málo treba proti nemu i niečo podniknúť Cina i Rusko vyváža pre USA veľmi potrebné suroviny Tak by mali bud zvýšiť ceny o 50 % alebo im ich nepredávať su to suroviny hlavne pre zbrojný priemysel akých vo svete je veľmi málo .......
Irán hrozí odvetou po Trumpovom ultimáte v Hormuzskom prielive.
Iránske vojenské veliteľstvo Khatam al-Anbiya varovalo, že ak bude napadnutá iránska energetická infraštruktúra, počítačové systémy a odsoľovacie zariadenia na iránsku energiu, bude cieliť na americkú a izraelskú infraštruktúru, čo signalizuje vážnu eskaláciu regionálneho konfliktu.
Veliteľstvo vo vyhlásení uviedlo: "Ako sme už predtým varovali, ak nepriateľ zaútočí na iránsku energetickú infraštruktúru, zareagujeme útokmi na všetky energetické, IT infraštruktúrne a odsoľovacie závody v Spojených štátoch a na izraelskú entitu v regióne."
Varovanie prichádza po vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vydal dôrazne ultimátum, týkajúce sa strategického Hormuzského prielivu.
V príspevku na svojom účte Truth Social Trump uviedol:
„Ak Irán neotvorí Hormuzský prieliv ÚPLNE, BEZ HROZIEB, do 48 hodín od tohto okamihu, Spojené štáty americké zaútočia a zničia jeho rôzne ELEKTRÁRNE, ZAČÍNAJÚC TOU NAJVÄČŠOU! Ďakujem za vašu pozornosť. Prezident DONALD J. TRUMP."
Po izraelsko-americkej agresii v Natanzi Irán zaútočil na Dimonu.
V súvisiacom kontexte izraelské médiá v sobotu večer informovali, že niekoľko lokalít v Dimone na juhu Izraela bolo zasiahnutých iránskymi raketami, pričom dodali, že existujú obavy, že niektorí osadníci sú uväznení pod troskami.
Podľa správ spôsobilo posledné odpálenie rakety škody v niekoľkých oblastiach Dimony, pričom dopady boli hlásené na viacerých miestach. Izraelské médiá tiež potvrdili, že okrem štrukturálnych zrútení bola v oblasti zasiahnutá plynová nádrž, čo vyvolalo obavy z možného úniku.
Iránska odveta prichádza po tom, čo bol obohacovací komplex Natanz v strednom Iráne opäť v sobotu ráno cieľom spoločného útoku Spojenými štátmi a Izraelom, uviedli iránske úrady. Jadrové zariadenie Shahid Ahmadi Roshan v Natanzi bolo dnes, 21. marca, zasiahnuté, čo predstavuje ďalší nebezpečný útok na jadrový objekt v rámci prebiehajúcej vojny medzi Spojenými štátmi a Izraelom proti Iránu.
22. marec – 9:30 – Udalosti noci:
• Trump pohrozil zničením iránskych elektrární, ak sa Hormuzský prieliv neotvorí do 48 hodín. Irán reagoval hrozbou, že zasiahne vodnú a energetickú infraštruktúru zálivu.
• Medzitým americké a izraelské útoky v krajine pokračovali počas celej noci, rovnako ako iránske útoky na Izrael a krajiny Perzského zálivu: podľa Revolučných gárd, na ktoré sa odvolávala Al Jazeera, bolo pri útokoch zabitých najmenej dvesto ľudí. Iránska raketa zasiahla izraelské mesto Dimona v púšti Negev, kde sa nachádza najdôležitejšie jadrové miesto krajiny. Podľa MAAE tento nebol raketami poškodený. Izraelské mesto Arad na juhu Izraela bolo tiež zasiahnuté: pri útoku bolo zranených asi sto ľudí a boli spôsobené vážne škody na budovách.
• Saudská Arábia nariadila niektorým iránskym diplomatickým pracovníkom opustiť krajinu a vyhlásila ich za persona non grata. Vláda tiež uviedla, že zachytila balistickú raketu vystrelenú smerom na Rijád, zatiaľ čo ďalšie dve dopadli do neobývaných oblastí.
• Katarský vrtuľník havaroval vo svojich teritoriálnych vodách, pričom zahynulo šesť ľudí, avšak príčinou bola vnútorná porucha.
• Boje pokračovali aj v južnom Libanone medzi izraelskou armádou a Hizballáhom, zatiaľ čo explózie boli zaznamenané v meste Bejrút.
• Podľa Financial Times od začiatku vojny stratilo 20 najväčších verejne obchodovaných leteckých spoločností na svete celkovo 53 miliárd dolárov na hodnote, čo noviny označili za najhoršiu krízu v odvetví od pandémie Covid-19.
Z viacerých zdrojov
Irán sa na agresora pripravoval desaťročia. Jeho štátna kultúra tisícročia - 2500 rokov ako multietnícká Perzská ríša a 6000 rokov ako civilizácia.
Oproti štátnej kompetencii Iránu sú 250 ročné USA, 80 ročný Izrael, ani nie pubertiaci.
Podobné to je aj s niektorými štátnosťami EU - 156 ročné Taliansko, či 155 ročné Nemecko.
Toto je koniec Izraelu, koniec NATO, koniec EU, koniec Západu.
Narazila kosa na bralo.
Ved to samy podporuju , dokonca po neuveriteľnych clach , politici kupuju od USA plyn , zbrane , stihačky , dokonca sa tak zblaznili ?? že im daju postaviť Atomovu Elektrareň za neuveritelnych 16 MILIARD !!A stavi sa ?? že z Ciny by to bolo všetko lacnejšie !!
No tých 48 hodin je dosť na to, aby sa odtiaľ Američania spakovali. Lebo im Iranci môžu začať systematicky likvidovat lodstvo čo majú v zálive...zakladne uz maju na maderu...a ti čo prežiju pojdu na ťavách, lebo nebude čo do nádrže 😊
Ale vázne škody čo uz napachal ten orangután sú uz nad ramec planu a moze sa stať že sa proti nim otočia aj Arabi z SAE, SA, Qatar..atd , lebo ich nedokázali ochrániť a ich biznis je v troskach
To mate toto zato že ste cele roky olizovali USA ukadenu riť , Dava ultimatum !!! Za všetžky vojny môžu pani sveta , ktorym ste na tron pomohli vy bastardi europski politici , !!
Ale aj Biden bol skunk , a ved všetci USA prezidenti boli vojnychtive mrchy , Za to môžu podakovať europskym politikom --hlupakom , ktori sa nezmôžu doslova na nič , iba pekne po jednom mu chodia urobiť poklonu. a on ich ma samozrejme na haku. !!SEM doviedli europsku politiku , podriadenu USA.
ŽIADEN výber nemali. Alebo senilneho idiota, alebo senilneho dementa! Rozdiel bol iba v tom, že senilny dement by rozpútal čistú vojnu v Európe s Ruskom a idiot zase armagedon na Blízkom východe a zvyšku sveta
V 80. rokoch bol taký vtip. Aký je rozdiel medzi najviac totalitnou krajinou (ZSSR) a najviac demokratickou (USA)? V USA máš vo voľbách o jednu možnosť viac.
Izrael je životne závislý na odsolovaní morskej vody. Je to asi to najcitlivejšie miesto na jeho území. Trump sa síce vyhráža, ale šéf Netanjahu mu dá po prstoch.
A to je akože vodca ?? Vodcom ho urobili veduci EU,Parlamentu v BRuseli , Hajzli ho stale nazyvaju Pan Prezident , Tak sa boja volieb na Ukrajine , že stale kričia že volby nemôžu byť , a v IRANE boli. Ale to je ine kafe.
To sú také kecy Donalda ako Zelenského. Keď Rusi neopustia Krym do 48 hodín, budeme sa hnevať a budeme zlí. To je červená čiara. Potom použijeme: https://shorturl.at/b0oNs
Trump pripravuje nasadenie pozemných jednotiek proti Iránu.
Administratíva Donalda Trumpa v USA vykazuje známky príprav na rozsiahle nasadenie pozemných jednotiek proti Iránu. Bolo hlásené, že sú vysielané ďalšie námorné jednotky a elitné výsadkové jednotky sú tiež rozmiestňované. Ak sa USA rozhodnú nasadiť pozemné jednotky napriek obrovským stratám na zabezpečenie iránskych jadrových materiálov a kontrolu kľúčových energetických uzlov, mohol by to byť významný zlomový bod vo vojne. Dňa 21. marca prezident Trump vyhlásil: "Ak Irán do 48 hodín úplne neotvorí Hormuzský prieliv, zničíme rôzne elektrárne."
Americké médiá ako CBS, citujúc viaceré zdroje, informovali, že po 2 500 príslušníkoch 31. námornej expedičnej jednotky nasadených na Okinave v Japonsku začalo 2 220 príslušníkov 11. námornej expedičnej jednotky v Kalifornii spolu s tromi vojnovými loďami tiež smerovať na Blízky východ. Okrem toho sa 82. výsadková divízia armády USA v Severnej Karolíne, špecializujúca sa na pozemné boje a špeciálne misie, pripravuje na nasadenie na Blízky východ. 82. výsadková divízia je elitná jednotka schopná nasadiť sa kdekoľvek na svete do 18 hodín, pričom primárne má za úlohu zasiahnuť nepriateľské veliteľské centrá a kritické zariadenia ako počiatočná vstupná sila. Jeho "Jednotka okamžitej reakcie (IRF)" zohrala kľúčovú úlohu pri operácii v roku 2020 na elimináciu Qasema Soleimaniho, veliteľa Iránskej islamskej revolučnej gardy (IRGC) a pri stiahnutí z Afganistanu v roku 2021.
Príprava pozemných jednotiek, zatiaľ čo Trumpova "operácia Reduction" vyvoláva podozrenia na dymovú clonu.
Trump opäť v ten istý deň tvrdil: "Iránske vedenie, námorníctvo a letectvo zmizli. USA vymazali Irán." Existujú však pozorovania, že pozemné operácie sú nevyhnutné na úplné neutralizovanie iránskych jadrových schopností získavaním vysoko obohateného uránu a ochranou blízkovýchodných spojencov, ako je Izrael, pred jadrovými hrozbami. Okrem toho existuje nevyhnutné pokušenie ukončiť vojnu nasadením pozemných jednotiek na stabilizáciu globálnych cien energií, vrátane cien ropy v USA. Ďalších 5 000 námorníkov, ktorí by sa pripojili k 50 000 americkým vojakom už umiestneným na Blízkom východe, by mohli byť nasadení pozdĺž iránskeho pobrežia na obsadenie Hormuzského prielivu alebo na ostrov Kharg, vývozné centrum iránskeho režimu. Najmä sa diskutuje o malých ostrovoch, kde Irán zriaďuje vojenské základne na kontrolu prielivu, ako o hlavných cieľoch, pretože ich obsadenie by výrazne znížilo riziká námornej dopravy.
Avšak vzhľadom na možný odpor zo strany frakcie MAGA (Make America Great Again) sa očakáva, že rozhodnutie o nasadení pozemných jednotiek bude rokované až do poslednej chvíle. V prieskume agentúry Reuters/Ipsos zverejnenom 19. novembra podporilo rozsiahly pozemný útok USA len 7 % verejnosti. Karoline Leavittová, hovorkyňa Bieleho domu, uviedla v tlačovej správe: "Je povinnosťou Ministerstva obrany pripraviť sa poskytnúť vrchnému veliteľovi maximálne možnosti," čím objasnila, že to neznamená, že prezident sa rozhodol nasadiť pozemné jednotky.
Predtým 20. marca Trump napísal na Truth Social: „Keďže postupne znižujeme vojenské úsilie proti teroristickému režimu v Iráne, sme veľmi blízko k dosiahnutiu našich vojenských cieľov.“ Tak ako Trump spomínal rokovania a dialóg až tesne pred začiatkom operácie v Iráne, zmienka o „postupnom znižovaní“ je pravdepodobne len taktikou „dymovej clony“, aby si získal čas pred nasadením pozemných vojsk. Trump uviedol vojenské ciele: neutralizáciu iránskych raketových kapacít, zničenie infraštruktúry obranného priemyslu, neutralizáciu námorníctva a letectva, blokovanie jadrových kapacít pri ich zdroji a ochranu kľúčových spojencov na Blízkom východe. Biely dom predtým uviedol, že ak Trump bude považovať ciele za dosiahnuté, operácia by sa mohla skončiť bez ohľadu na to, či sa Irán výslovne vzdá.
Na stretnutí s novinármi v ten deň však Trump povedal: „Neuzatvárame prímerie, zatiaľ čo ničíme nepriateľa.“ O deň neskôr varoval: „Ak Irán do 48 hodín nezruší blokádu Hormuzského prielivu, trasy prepravy ropy, zaútočíme na rôzne elektrárne v Iráne a úplne ho zničíme.“ V reakcii na to hovorca iránskej armády 22. marca vyhlásil prostredníctvom polooficiálnej tlačovej agentúry TASNIM: „Irán teraz zmenil svoju vojenskú politiku nad rámec princípu ‚oko za oko‘. Ak nepriateľská krajina zaútočí na jedno infraštruktúrne zariadenie, odvetíme proti viacerým zariadeniam.“
THE CHOSUNILBO
Bývalý juhokórejský veľvyslanec v Iráne varuje pred vysielaním vojnových lodí do Hormuzského prielivu.
"Vyslanie juhokórejských vojnových lodí do Hormuzského prielivu za súčasných okolností by bolo nielen nebezpečné, ale posilnilo by to vojenskú spoluprácu medzi Iránom a Severnou Kóreou. Je vhodné presviedčať Spojené štáty čo najviac v rámci juhokórejsko-amerického vzťahu na poskytovanie nevojenskej podpory v iných oblastiach."
Yoon Kang-hyun, hlavný poradca v advokátskej kancelárii Sejong, ktorý pôsobil ako koordinátor ekonomickej diplomacie (námestník ministra) na Ministerstve zahraničných vecí a tri roky od roku 2021 ako veľvyslanec v Iráne, radil ohľadom reakcie Južnej Kórey na vojnu medzi USA, Izraelom a Iránom. Zároveň uznávajúc potrebu podpory zo strany južnokórejsko-amerických vzťahov varoval, že vojenská intervencia by mohla byť "strategickou chybou", ktorá poškodí vzťahy medzi Južnou Kóreou a Iránom a vyvolá solidaritu so Severnou Kóreou. Spomenul si na úlohu Južnej Kórey pri sprostredkovaní medzi USA a Iránom začiatkom 20. rokov 21. storočia a zdôraznil: "Diplomacia, ktorá sa pozerá za hranice vojny, je nevyhnutná aj počas vojny." Yoon, ktorý viedol dennú komunikáciu telefonicky a cez KakaoTalk po rozhovore s redaktormi Chosun Ilbo v Soule, reagoval rýchlo na meniacu sa situáciu.
Nedávajte iránskej armáde zámienku, aby sa prikláňala k Severnej Kórei.
Ako si myslíte, že nás ovplyvní stretnutie japonskej premiérky Takaichi s prezidentom Trumpom vo Washingtone, D.C., aby diskutovali o spoluprác,i týkajúcej sa Hormuzského prielivu?
"Hoci Japonsko vyjadrilo ochotu spolupracovať, obsah sa môže líšiť od toho, čo USA očakávajú v rámci vojenskej spolupráce. Japonsko si šikovne zachovalo vlastnú nezávislosť a zároveň si zabezpečilo konsenzus s USA pri jednaní s krajinami pod americkými sankciami, ako sú Mjanmarsko a Irán. Japonsko, ktoré má silné vzťahy s Iránom, pravdepodobne udržiava dobré kanály s Teheránom."
Sedem krajín, vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska, Japonska a Kanady, vydalo spoločné vyhlásenie, v ktorom najostrejšie odsúdilo de facto uzavretie Hormuzského prielivu Iránom, no Južná Kórea sa pridala neskoro.
"Bolo by lepšie rýchlo sa rozhodnúť zapojiť sa. Spoločné vyhlásenie viedli krajiny G7 a spolupráca s týmito krajinami je kľúčová počas krízy. Bezpečná plavba cez Hormuzský prieliv je pre nás nesmierne dôležitá."
Prezident Trump požadoval od Južnej Kórey a ďalších krajín vyslanie vojnových lodí do Hormuzského prielivu, potom nahnevane povedal: „Nie je to potrebné,“ po tom, čo dostal negatívne odpovede.
„Vnímam to ako jedinečnú stratégiu Trumpa - podnikateľa. Aj keď to hovorí, nemôžeme poskytnúť žiadnu podporu? Vojenská podpora, najmä vyslanie vojnových lodí, si však vyžaduje mimoriadnu opatrnosť. Po prvé, nie je to jednoduché z vojenského ani technického hľadiska. Keďže Severná Kórea stále odpaľovala balistické rakety, Južná Kórea má na obranu svojich teritoriálnych vôd iba štyri lode Aegis. Ako môžeme v tejto situácii vyslať vojnové lode do zahraničia? A čo je dôležitejšie, tak by to vážne poškodilo vzťahy medzi Južnou Kóreou a Iránom a mohlo by to posilniť opodstatnenie vojenskej spolupráce medzi Iránom a Severnou Kóreou.“
Ako by sa posilnili vzťahy medzi Iránom a Severnou Kóreou?
„Irán je citlivý na symboly a odkazy. Ak Južná Kórea vyšle vojnové lode do svojich teritoriálnych vôd a zároveň si v Teheráne ponechá veľvyslanectvo, Irán by to mohol interpretovať ako nepriateľský signál a ni len ako eskortu. Irán a Severná Kórea sú už teraz podozrievané z prepojení v oblastiach súvisiacich s raketami, dronmi a jadrovými zbraňami. Ak Južná Kórea vyvolá dojem vojenskej intervencie, nemožno ignorovať možnosť, že sa iránska armáda ešte viac prikloní k Severnej Kórei.
Suterén kórejskej ambasády v Teheráne má vždy zásoby núdzových potravín.
Ako teda najlepšie reagovať na požiadavky USA?
„Musíme presvedčiť USA. Južná Kórea sa už rozhodla zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 % HDP, ako to požadoval Trump. Taktiež sa spojila s USA pri zavádzaní sankcií voči Iránu a prevode zmrazených finančných prostriedkov. Musíme jasne presvedčiť USA, že Južná Kórea je kooperatívnejšia ako ktorýkoľvek iný spojenec. Musíme zdôrazniť, že vyslanie vojnových lodí by vzhľadom na súčasnú vojenskú štruktúru Južnej Kórey mohlo byť v rozpore s obranou Kórejského polostrova a jasne vyjadriť našu ochotu prispievať v nevojenských oblastiach.“
Ako sa má kórejské veľvyslanectvo a komunita emigrantov v Iráne uprostred dlhotrvajúcej vojny medzi USA, Izraelom a Iránom?
„Pred vojnou bol Irán na Blízkom východe považovaný za relatívne bezpečný. Preto nevykonával „misiu v štýle pevnosti“ ako v Afganistane, kde je vonkajší prístup takmer nemožný. Situácia sa však od vojny rýchlo zhoršila. Americká armáda pozná umiestnenie spojeneckých zariadení vrátane kórejského veľvyslanectva v Teheráne, takže ich nebombarduje. Možnosť náhodných útokov však nemožno úplne vylúčiť. Nedávno dopadla bomba v blízkosti dočasného bydliska kórejského diplomata a rozbila okná.“
Evakuovali sa všetci kórejskí expatriati v Iráne?
„Väčšina kórejských štátnych príslušníkov bola evakuovaná, ale niektorí sa rozhodli zostať kvôli hlbokým väzbám s miestnymi obyvateľmi prostredníctvom medzinárodných manželstiev. Evakuačné trasy sa líšia v závislosti od ročného obdobia a terénu. Tentoraz sa trasa cez Turkménsko zdala realistickejšia ako cez Arménsko alebo Turecko.“
Koľko ľudí je v súčasnosti umiestnených na kórejskom veľvyslanectve v Teheráne?
„Z Kórey vyslaných je približne 10 kľúčových zamestnancov a približne 30 vrátane miestneho personálu. Veľvyslanectvo a rezidencia veľvyslanca sú od seba vzdialené asi 30 minút jazdy autom, ak je dobrá premávka. V suteréne veľvyslanectva sa nachádza jedáleň, kde sa skladujú núdzové zásoby potravín pre prípad núdze. Keď sa situácia stane vážnou, evakuujú sa do suterénu.“
Nemalo by sa veľvyslanectvo evakuovať aj v prípade eskalácie vojny?
„Svojmu bývalému pracovisku, ministerstvu zahraničných vecí, som poradil, že aj keď počas zintenzívneného konfliktu nemôže zostať celý personál, nevyhnutný personál musí zostať. Veľvyslanec Kim Džún-pchjo a kľúčový personál musia strážiť Teherán. Samotná skutočnosť, že sa Južná Kórea počas vojny úplne nestiahne z Teheránu, je pre Irán veľmi dôležitá. Irán je krajina, ktorá je veľmi citlivá na takéto symbolické posolstvá. Dlho si pamätá ľudí, spoločnosti a krajiny, ktoré zostali až do konca, aj keď iní odišli. Ak Južná Kórea vníma svoj vzťah s Iránom dlhodobo, úplné stiahnutie si vyžaduje mimoriadnu opatrnosť.“
Trump premenil Chameneího na mučeníka.
Odhaduje sa, že pri rozsiahlych krvavých zásahoch proti vládnym protestom v Iráne zomrelo 30 000 až 40 000 ľudí. Existujú tiež správy, že iránsky režim sa po útoku USA ešte viac upevnil.
„Iránska vláda je veľmi rozhodná v obrane režimu. Neváha silno potlačiť protesty, keď vypuknú kvôli zhoršujúcim sa životným a ekonomickým ťažkostiam. Iránsky režim nie je vnútorne monolitickou železnou štruktúrou. Uprostred narastajúceho tlaku na živobytie, ktorý by mohol viesť k zmene režimu, vypukla vojna a naratív o „mučeníctve“ najvyššieho vodcu Chameneího sa prekrýval, čím oslaboval vnútorné protivládne sily.“
Skutočne zjednocuje Chameneího smrť iránsku spoločnosť?
„V šiitskej politickej a náboženskej kultúre má mučeníctvo obrovskú symbolickú silu. Bitka pri Karbalá v roku 680 n. l., kde bol šiitský symbol Husajn umučený proti drvivej sile, hlboko ovplyvnila iránsku spoločnosť. Irán má hlboko zakorenený naratív odporu proti útlaku. Naratív, že najvyšší vodca sa obetoval proti drvivej vonkajšej sile, v skutočnosti posilňuje vnútornú súdržnosť. V tomto ohľade sa USA a Izrael dopustili vážneho chybného úsudku.“
Narastajú obavy z negatívneho vplyvu útokov Izraela a Iránu na energetické zariadenia na globálnu ekonomiku.
„Irán presne vie, kde USA najviac uškodia: ceny ropy a dodávateľské reťazce energie. Preto ohrozuje nielen Izrael, ale aj infraštruktúru susedných krajín, ako sú Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Kuvajt a Saudská Arábia. Niektoré krajiny Perzského zálivu sú vysoko závislé od odsoľovacích zariadení. Ak sa naruší energetická infraštruktúra a odsoľovacie zariadenia, stabilita v celom regióne sa zrúti.“
Je možné opäť rokovať po tom, čo sa situácia tak vyhrotila?
„Rokovania sa nakoniec obnovia. Extrémy komunikujú. USA aj Irán dosiahli bod, v ktorom už bez rokovaní nemôžu situáciu ďalej ovládať. Pozitívnym bodom je, že súčasný iránsky vyjednávací tím je podobný skupine, ktorá viedla jadrovú dohodu z roku 2015. Reformný prezident a diplomatické línie známe so Západom pretrvávajú. Súčasná patová situácia nie je štrukturálne nemožná, ale preto, že vojna potláča rokovania. Hoci to môže chvíľu trvať, možnosť návratu k diplomacii (rokovaniam) je vysoká.“
Ako niekto, kto pracoval aj ako koordinátor ekonomickej diplomacie, aký je vplyv dlhotrvajúcej vojny na kórejské hospodárstvo?
„Vojna s Iránom by sa nemala vnímať len ako otázka ceny ropy. Vládna „sedemmesačná ropná rezerva“ predpokladá minimálnu národnú spotrebu. Pri bežnej priemyselnej prevádzke sa skracuje na 2 – 3 mesiace. Navyše, problémom nie je len ropa. Hélium extrahované zo skvapalneného zemného plynu (LNG) je základným materiálom pre polovodičové procesy a etán je kľúčovou surovinou pre petrochemický priemysel. Problémy s dovozom hnojív súvisia s poľnohospodárstvom. Prerušenia dodávateľského reťazca z Blízkeho východu môžu otriasť juhokórejskými polovodičmi, lodiarstvom, chemikáliami a poľnohospodárstvom.“
Využitie skúseností s mediáciou medzi USA a Iránom.
Spomenuli ste, že Južná Kórea by mohla byť sprostredkovateľom medzi Iránom a USA, ale má Južná Kórea túto moc?
„Do začiatku 2020-tych rokov 21. storočia bolo v Južnej Kórei zmrazených približne 7 miliárd dolárov z iránskych finančných prostriedkov. Kvôli sankciám USA boli tieto finančné prostriedky dlhodobo nehybné. Juhokórejská vláda v konzultácii s americkým ministerstvom financií navrhla štruktúru, ktorá zabezpečila výnimku zo sankcií z prevodu finančných prostriedkov. Prevody prebiehali cez tretie krajiny, ako je Katar. Boli stanovené podmienky na obmedzenie použitia finančných prostriedkov na humanitárne účely. Tento proces, prepojený s financiami, diplomaciou a sankciami, bol veľmi náročnou úlohou. Južná Kórea vytvorila kompromis prijateľný pre USA aj Irán a zohrala tak praktickú úlohu sprostredkovateľa.“
Južná Kórea zohrala úlohu aj v otázke členských poplatkov OSN.
„V roku 2021 čelil Irán obmedzeniam hlasovacích práv na Valnom zhromaždení OSN z dôvodu nezaplatených členských poplatkov. Južná Kórea získala od amerického ministerstva financií špeciálne povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov v Južnej Kórei na úhradu členských poplatkov. Nešlo o jednoduchý prevod, ale o zložitú otázku vyžadujúcu si dodržiavanie sankcií aj predpisov OSN. Úspech Južnej Kórey preukázal jej schopnosť prakticky koordinovať medzi oboma stranami, čo je model pre budúce úlohy.“
Bývalý veľvyslanec Yoon zdôraznil: „Ak sa obnovia rokovania medzi oboma krajinami a zmiernia sa sankcie, môžu sa objaviť príležitosti na zapojenie Južnej Kórey do projektov obnovy Iránu. Je dôležité pozerať sa na vzťah s Iránom z dlhodobého hľadiska.“
Poznámka: Yoon Kang-hyun je absolvenomt Katedry diplomacie na Národnej univerzite v Soule. Pôsobil v misiách OSN a v Ženeve a od roku 2017 ako koordinátor hospodárskej diplomacie (zástupca ministra) na Ministerstve zahraničných vecí, kde dohliadal na otázky zahraničnej ekonomiky. Od roku 2021 tri roky pôsobil ako veľvyslanec v Iráne, kde riadil bilaterálne vzťahy v rámci sankcií USA. Zohrával úlohu pri koordinácii pozícií medzi USA a Iránom, pokiaľ ide o zmrazené iránske finančné prostriedky v Južnej Kórei a platby poplatkov Iránu OSN.
THE CHOSUNILBO
Trump je hrobár USA. Nech sa srará o bordel č0 má doma v USA.
Rozborka USA je plánom nosatých. Sprostý Trump je iba vykonávateľ.
To je hrobar sveta..
Tento človek je hotový psychopat čo si on o sebe myslí že je pánom sveta No má šťastie že mnoho štátov pred nim si dobrovoľne kľaknú ba strkajú sa mu do zadku .Americký prezidenti boli vo väčšine všetci agresívny a tužiaci vládnuť svetu Tomu i podriadili svoju ekonomiku a tak dnes ich dlh sa už blíži k 40 bilionom dolárov No a s tým treba niečo robiť a to vydierať svet obsadzovať krajiny s nerastným bohatstvom Tam kde nie je môže vládnuť i 5 hviezdičkový diktátor len musí byť podriadení USA Som sklamaný s Ruska a Ciny ktore sa na toto všetko iba prizerajú ved musia dobre vedieť že ak USA obsadí pre nich potrebné krajiny oni budú na rade vid kurizovanie LUkašenkovi ktorého Trump pozval do USA Dnes by sa ešte dala vytvoriť skupina štátov ako protiváha USA -pravda bez Europských lokajov USA ktorých dnes hlavným záujmom je vyvolať vojnu s Ruskom O Ukrajinu im vôbec nejde oni ju iba chcú i s USA využiť ako baranidlo voči Rusku Ked počujem na tV staniciach Ceska či Slovenska tých expertov na všetko sa mi žaludok obracia s ich táranín ..AMEN
Myslím, že prezidenti Si Ti Ping a Putin ho majú dobré prečítaného.
A su patrične na neho pripraveni !!!
prečitať niekoho je málo treba proti nemu i niečo podniknúť Cina i Rusko vyváža pre USA veľmi potrebné suroviny Tak by mali bud zvýšiť ceny o 50 % alebo im ich nepredávať su to suroviny hlavne pre zbrojný priemysel akých vo svete je veľmi málo .......
Pomarančové teľa sa strápňuje, čím ďalej, tým viac.
Irán hrozí odvetou po Trumpovom ultimáte v Hormuzskom prielive. Iránske vojenské veliteľstvo Khatam al-Anbiya varovalo, že ak bude napadnutá iránska energetická infraštruktúra, počítačové systémy a odsoľovacie zariadenia na iránsku energiu, bude cieliť na americkú a izraelskú infraštruktúru, čo signalizuje vážnu eskaláciu regionálneho konfliktu. Veliteľstvo vo vyhlásení uviedlo: "Ako sme už predtým varovali, ak nepriateľ zaútočí na iránsku energetickú infraštruktúru, zareagujeme útokmi na všetky energetické, IT infraštruktúrne a odsoľovacie závody v Spojených štátoch a na izraelskú entitu v regióne." Varovanie prichádza po vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vydal dôrazne ultimátum, týkajúce sa strategického Hormuzského prielivu. V príspevku na svojom účte Truth Social Trump uviedol: „Ak Irán neotvorí Hormuzský prieliv ÚPLNE, BEZ HROZIEB, do 48 hodín od tohto okamihu, Spojené štáty americké zaútočia a zničia jeho rôzne ELEKTRÁRNE, ZAČÍNAJÚC TOU NAJVÄČŠOU! Ďakujem za vašu pozornosť. Prezident DONALD J. TRUMP." Po izraelsko-americkej agresii v Natanzi Irán zaútočil na Dimonu. V súvisiacom kontexte izraelské médiá v sobotu večer informovali, že niekoľko lokalít v Dimone na juhu Izraela bolo zasiahnutých iránskymi raketami, pričom dodali, že existujú obavy, že niektorí osadníci sú uväznení pod troskami. Podľa správ spôsobilo posledné odpálenie rakety škody v niekoľkých oblastiach Dimony, pričom dopady boli hlásené na viacerých miestach. Izraelské médiá tiež potvrdili, že okrem štrukturálnych zrútení bola v oblasti zasiahnutá plynová nádrž, čo vyvolalo obavy z možného úniku. Iránska odveta prichádza po tom, čo bol obohacovací komplex Natanz v strednom Iráne opäť v sobotu ráno cieľom spoločného útoku Spojenými štátmi a Izraelom, uviedli iránske úrady. Jadrové zariadenie Shahid Ahmadi Roshan v Natanzi bolo dnes, 21. marca, zasiahnuté, čo predstavuje ďalší nebezpečný útok na jadrový objekt v rámci prebiehajúcej vojny medzi Spojenými štátmi a Izraelom proti Iránu. 22. marec – 9:30 – Udalosti noci: • Trump pohrozil zničením iránskych elektrární, ak sa Hormuzský prieliv neotvorí do 48 hodín. Irán reagoval hrozbou, že zasiahne vodnú a energetickú infraštruktúru zálivu. • Medzitým americké a izraelské útoky v krajine pokračovali počas celej noci, rovnako ako iránske útoky na Izrael a krajiny Perzského zálivu: podľa Revolučných gárd, na ktoré sa odvolávala Al Jazeera, bolo pri útokoch zabitých najmenej dvesto ľudí. Iránska raketa zasiahla izraelské mesto Dimona v púšti Negev, kde sa nachádza najdôležitejšie jadrové miesto krajiny. Podľa MAAE tento nebol raketami poškodený. Izraelské mesto Arad na juhu Izraela bolo tiež zasiahnuté: pri útoku bolo zranených asi sto ľudí a boli spôsobené vážne škody na budovách. • Saudská Arábia nariadila niektorým iránskym diplomatickým pracovníkom opustiť krajinu a vyhlásila ich za persona non grata. Vláda tiež uviedla, že zachytila balistickú raketu vystrelenú smerom na Rijád, zatiaľ čo ďalšie dve dopadli do neobývaných oblastí. • Katarský vrtuľník havaroval vo svojich teritoriálnych vodách, pričom zahynulo šesť ľudí, avšak príčinou bola vnútorná porucha. • Boje pokračovali aj v južnom Libanone medzi izraelskou armádou a Hizballáhom, zatiaľ čo explózie boli zaznamenané v meste Bejrút. • Podľa Financial Times od začiatku vojny stratilo 20 najväčších verejne obchodovaných leteckých spoločností na svete celkovo 53 miliárd dolárov na hodnote, čo noviny označili za najhoršiu krízu v odvetví od pandémie Covid-19. Z viacerých zdrojov
Lepšie info , ako článok z HS.
Irán sa na agresora pripravoval desaťročia. Jeho štátna kultúra tisícročia - 2500 rokov ako multietnícká Perzská ríša a 6000 rokov ako civilizácia. Oproti štátnej kompetencii Iránu sú 250 ročné USA, 80 ročný Izrael, ani nie pubertiaci. Podobné to je aj s niektorými štátnosťami EU - 156 ročné Taliansko, či 155 ročné Nemecko. Toto je koniec Izraelu, koniec NATO, koniec EU, koniec Západu. Narazila kosa na bralo.
Viete si predsaviť, že Si alebo Putin by boli ako USA prezidenti a chceli by zhodiť darebácky režim? Napadli by USA. A svet neexistuje.
A za 24 hodin bude díky Donaldovi ..mír ! To už tu bylo ...
Novelovka za mier sa blíži
Ved to samy podporuju , dokonca po neuveriteľnych clach , politici kupuju od USA plyn , zbrane , stihačky , dokonca sa tak zblaznili ?? že im daju postaviť Atomovu Elektrareň za neuveritelnych 16 MILIARD !!A stavi sa ?? že z Ciny by to bolo všetko lacnejšie !!
Tak to dopadne ak niekomu kvapká na karbit.
No tých 48 hodin je dosť na to, aby sa odtiaľ Američania spakovali. Lebo im Iranci môžu začať systematicky likvidovat lodstvo čo majú v zálive...zakladne uz maju na maderu...a ti čo prežiju pojdu na ťavách, lebo nebude čo do nádrže 😊 Ale vázne škody čo uz napachal ten orangután sú uz nad ramec planu a moze sa stať že sa proti nim otočia aj Arabi z SAE, SA, Qatar..atd , lebo ich nedokázali ochrániť a ich biznis je v troskach
V Perzkom zálive už nie je žiadna uSSa loď..
A že kto tu je terorista... Vieme ako dopadli Irak, či Sýria... Teraz pôjdete svinským krokom z Blízkeho východu...
To mate toto zato že ste cele roky olizovali USA ukadenu riť , Dava ultimatum !!! Za všetžky vojny môžu pani sveta , ktorym ste na tron pomohli vy bastardi europski politici , !!
Pekného kreténa si amerikáni zvolili za prezidenta!!!!
Ale aj Biden bol skunk , a ved všetci USA prezidenti boli vojnychtive mrchy , Za to môžu podakovať europskym politikom --hlupakom , ktori sa nezmôžu doslova na nič , iba pekne po jednom mu chodia urobiť poklonu. a on ich ma samozrejme na haku. !!SEM doviedli europsku politiku , podriadenu USA.
Veľký výber nebol
ŽIADEN výber nemali. Alebo senilneho idiota, alebo senilneho dementa! Rozdiel bol iba v tom, že senilny dement by rozpútal čistú vojnu v Európe s Ruskom a idiot zase armagedon na Blízkom východe a zvyšku sveta
Alebo cigánku kríženú s indiánom Kemalu
Aj to bola čistokrvna vojnychtiva mrcha , !!
Jeden bol aj toho zastrelili J,, F, Kennedy. !!
V 80. rokoch bol taký vtip. Aký je rozdiel medzi najviac totalitnou krajinou (ZSSR) a najviac demokratickou (USA)? V USA máš vo voľbách o jednu možnosť viac.
Ale v USA bolo vykorisťovanie človeka človekom. A v ZSSR to bolo naopak
Blonďák dvoja nadutosť nemá páru a na ňu aj onedlho doplatíš....
Izrael je životne závislý na odsolovaní morskej vody. Je to asi to najcitlivejšie miesto na jeho území. Trump sa síce vyhráža, ale šéf Netanjahu mu dá po prstoch.
Donald dostal ultimátum 44 hodín. Vojna alebo mier.
Na koho sa usa a zapad zameria, toho ocividne caka "prosperita" a skvela buducnost
Truhlíkovi nestačí vypakovanie z oblasti Perzkého zálivu, on túži opustiť túto planétu. Tak nejak mi to vychádza.
Odpověděl bych jako ÍRÁNEC ..Tak si to rozmysli, pak tedy Diego zmizí !
a čo tak , ultimátum , do 6 hodín nepustiť do pampersky .
Aj istý šialený vodca sa kdekomu vyhrážal ...
A to je akože vodca ?? Vodcom ho urobili veduci EU,Parlamentu v BRuseli , Hajzli ho stale nazyvaju Pan Prezident , Tak sa boja volieb na Ukrajine , že stale kričia že volby nemôžu byť , a v IRANE boli. Ale to je ine kafe.
To sú také kecy Donalda ako Zelenského. Keď Rusi neopustia Krym do 48 hodín, budeme sa hnevať a budeme zlí. To je červená čiara. Potom použijeme: https://shorturl.at/b0oNs
Donald ma zlých poradcov. A jeho senilita prinesie veľkú ekonomickú krízu
oranžový dement do 48 hodin roftfílí na fucky to co už na 100% roztfílel na fucky minulý rok.... to je opravdu kterén
A čo tým chcel básnik povedať vo svojej básni, že káčer Donald dal Iránu ešte "ultimátum" 48 hodín???
Trump pripravuje nasadenie pozemných jednotiek proti Iránu. Administratíva Donalda Trumpa v USA vykazuje známky príprav na rozsiahle nasadenie pozemných jednotiek proti Iránu. Bolo hlásené, že sú vysielané ďalšie námorné jednotky a elitné výsadkové jednotky sú tiež rozmiestňované. Ak sa USA rozhodnú nasadiť pozemné jednotky napriek obrovským stratám na zabezpečenie iránskych jadrových materiálov a kontrolu kľúčových energetických uzlov, mohol by to byť významný zlomový bod vo vojne. Dňa 21. marca prezident Trump vyhlásil: "Ak Irán do 48 hodín úplne neotvorí Hormuzský prieliv, zničíme rôzne elektrárne." Americké médiá ako CBS, citujúc viaceré zdroje, informovali, že po 2 500 príslušníkoch 31. námornej expedičnej jednotky nasadených na Okinave v Japonsku začalo 2 220 príslušníkov 11. námornej expedičnej jednotky v Kalifornii spolu s tromi vojnovými loďami tiež smerovať na Blízky východ. Okrem toho sa 82. výsadková divízia armády USA v Severnej Karolíne, špecializujúca sa na pozemné boje a špeciálne misie, pripravuje na nasadenie na Blízky východ. 82. výsadková divízia je elitná jednotka schopná nasadiť sa kdekoľvek na svete do 18 hodín, pričom primárne má za úlohu zasiahnuť nepriateľské veliteľské centrá a kritické zariadenia ako počiatočná vstupná sila. Jeho "Jednotka okamžitej reakcie (IRF)" zohrala kľúčovú úlohu pri operácii v roku 2020 na elimináciu Qasema Soleimaniho, veliteľa Iránskej islamskej revolučnej gardy (IRGC) a pri stiahnutí z Afganistanu v roku 2021. Príprava pozemných jednotiek, zatiaľ čo Trumpova "operácia Reduction" vyvoláva podozrenia na dymovú clonu. Trump opäť v ten istý deň tvrdil: "Iránske vedenie, námorníctvo a letectvo zmizli. USA vymazali Irán." Existujú však pozorovania, že pozemné operácie sú nevyhnutné na úplné neutralizovanie iránskych jadrových schopností získavaním vysoko obohateného uránu a ochranou blízkovýchodných spojencov, ako je Izrael, pred jadrovými hrozbami. Okrem toho existuje nevyhnutné pokušenie ukončiť vojnu nasadením pozemných jednotiek na stabilizáciu globálnych cien energií, vrátane cien ropy v USA. Ďalších 5 000 námorníkov, ktorí by sa pripojili k 50 000 americkým vojakom už umiestneným na Blízkom východe, by mohli byť nasadení pozdĺž iránskeho pobrežia na obsadenie Hormuzského prielivu alebo na ostrov Kharg, vývozné centrum iránskeho režimu. Najmä sa diskutuje o malých ostrovoch, kde Irán zriaďuje vojenské základne na kontrolu prielivu, ako o hlavných cieľoch, pretože ich obsadenie by výrazne znížilo riziká námornej dopravy. Avšak vzhľadom na možný odpor zo strany frakcie MAGA (Make America Great Again) sa očakáva, že rozhodnutie o nasadení pozemných jednotiek bude rokované až do poslednej chvíle. V prieskume agentúry Reuters/Ipsos zverejnenom 19. novembra podporilo rozsiahly pozemný útok USA len 7 % verejnosti. Karoline Leavittová, hovorkyňa Bieleho domu, uviedla v tlačovej správe: "Je povinnosťou Ministerstva obrany pripraviť sa poskytnúť vrchnému veliteľovi maximálne možnosti," čím objasnila, že to neznamená, že prezident sa rozhodol nasadiť pozemné jednotky. Predtým 20. marca Trump napísal na Truth Social: „Keďže postupne znižujeme vojenské úsilie proti teroristickému režimu v Iráne, sme veľmi blízko k dosiahnutiu našich vojenských cieľov.“ Tak ako Trump spomínal rokovania a dialóg až tesne pred začiatkom operácie v Iráne, zmienka o „postupnom znižovaní“ je pravdepodobne len taktikou „dymovej clony“, aby si získal čas pred nasadením pozemných vojsk. Trump uviedol vojenské ciele: neutralizáciu iránskych raketových kapacít, zničenie infraštruktúry obranného priemyslu, neutralizáciu námorníctva a letectva, blokovanie jadrových kapacít pri ich zdroji a ochranu kľúčových spojencov na Blízkom východe. Biely dom predtým uviedol, že ak Trump bude považovať ciele za dosiahnuté, operácia by sa mohla skončiť bez ohľadu na to, či sa Irán výslovne vzdá.
Na stretnutí s novinármi v ten deň však Trump povedal: „Neuzatvárame prímerie, zatiaľ čo ničíme nepriateľa.“ O deň neskôr varoval: „Ak Irán do 48 hodín nezruší blokádu Hormuzského prielivu, trasy prepravy ropy, zaútočíme na rôzne elektrárne v Iráne a úplne ho zničíme.“ V reakcii na to hovorca iránskej armády 22. marca vyhlásil prostredníctvom polooficiálnej tlačovej agentúry TASNIM: „Irán teraz zmenil svoju vojenskú politiku nad rámec princípu ‚oko za oko‘. Ak nepriateľská krajina zaútočí na jedno infraštruktúrne zariadenie, odvetíme proti viacerým zariadeniam.“ THE CHOSUNILBO
Bývalý juhokórejský veľvyslanec v Iráne varuje pred vysielaním vojnových lodí do Hormuzského prielivu. "Vyslanie juhokórejských vojnových lodí do Hormuzského prielivu za súčasných okolností by bolo nielen nebezpečné, ale posilnilo by to vojenskú spoluprácu medzi Iránom a Severnou Kóreou. Je vhodné presviedčať Spojené štáty čo najviac v rámci juhokórejsko-amerického vzťahu na poskytovanie nevojenskej podpory v iných oblastiach." Yoon Kang-hyun, hlavný poradca v advokátskej kancelárii Sejong, ktorý pôsobil ako koordinátor ekonomickej diplomacie (námestník ministra) na Ministerstve zahraničných vecí a tri roky od roku 2021 ako veľvyslanec v Iráne, radil ohľadom reakcie Južnej Kórey na vojnu medzi USA, Izraelom a Iránom. Zároveň uznávajúc potrebu podpory zo strany južnokórejsko-amerických vzťahov varoval, že vojenská intervencia by mohla byť "strategickou chybou", ktorá poškodí vzťahy medzi Južnou Kóreou a Iránom a vyvolá solidaritu so Severnou Kóreou. Spomenul si na úlohu Južnej Kórey pri sprostredkovaní medzi USA a Iránom začiatkom 20. rokov 21. storočia a zdôraznil: "Diplomacia, ktorá sa pozerá za hranice vojny, je nevyhnutná aj počas vojny." Yoon, ktorý viedol dennú komunikáciu telefonicky a cez KakaoTalk po rozhovore s redaktormi Chosun Ilbo v Soule, reagoval rýchlo na meniacu sa situáciu. Nedávajte iránskej armáde zámienku, aby sa prikláňala k Severnej Kórei.
likviduj handracov
Handráči maju nad tebou prevahu asi 60IQ bodov🤣
daj adresu
Nakoniec tá baba vanga mala pravdu že vojna príde z východu.....
Ved Vučič povedal jasne že 3 svetova bude,
Prezident kde chodí Fico na čaj si robí čo chce. Kde je ten čo kričal nech žije usa?? Zalezeny?
nieč0 k čIanku nemaš,tupy sereš kkt
načo sem chodíš furt provokovať, nie si rád/a za 13. dôchodok?