Umelá inteligencia k tomuto uvádza nasledovné:
Táto informácia spája niekoľko rôznych historických miest, postáv a pojmov, ktoré v skutočnosti nepatria k sebe. Ide o historický a geografický omyl. Tu je vysvetlenie a uvedenie faktov na pravú mieru:
Abasár je obec v Maďarsku (v Hevešskej župe). Pred tamojším rímskokatolíckym kostolom ani v jeho okolí nestojí socha pohanského náčelníka Vatu. Nachádza sa tam však významné archeologické nálezisko Abasár Királyi Központ s pozostatkami benediktínskeho kláštora, ktorý v roku 1042 založil tretí uhorský kráľ Aba Samuel. Práve s ním (a s celým rodom Abovcov) je táto lokalita spätá.
Kto bol Vata a kde pôsobil? Vata bol vodcom veľkého pohanského povstania v Uhorsku v roku 1046 (Vatovo povstanie). Vata pochádzal z oblasti za Tisou (Békéssámson / okolie rieky Körös) a s Abasárom nemal priame sídelné prepojenie. Žiadne historické záznamy nespomínajú, že by v Abasáre mal svoje sídlo alebo sochu.
Ariánske baptistérium (Battistero degli Ariani) je svetoznáma pamiatka zapísaná v zozname UNESCO. Nenachádza sa však v Maďarsku, ale v talianskom meste Ravenna. Dal ho postaviť ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký na prelome 5. a 6. storočia pre kresťanov, ktorí vyznávali arianizmus (kresťanský smer považovaný neskôr za herézu). Táto stavba nemá absolútne žiadny súvis s uhorským náčelníkom Vatom ani s obcou Abasár.
K tej prvej fotke umelá inteligencia uvádza: Na fotografii je zobrazená socha maďarského kráľa Aba Sámuela (Aba Sámuel szobra) v obci Abasár v Maďarsku. Lokalita: Pred rímskokatolíckym kostolom na Fő tér (Hlavnom námestí) v obci Abasár.
K tej druhej fotke umelá inteligencia uvádza: Obrázok zachytáva archeologické pozostatky rímskeho múzea Aquincum v Budapešti v Maďarsku. Lokalita: Ruiny starovekého rímskeho mesta Aquincum.
Pozri k tomu odbornú literatúru ako napr. text z Filozofickej fakulty UMB, "Boj uhorského štátu proti pohanstvu v 11. storočí" od historika menom Vincent Múcska (na internete v pdf): "...v oblastiach na strednom toku Tisy sa začali organizovať sily, ktoré si želali návrat pohanstva. Ich popredným predstaviteľom bol pán békéšskeho hradu menom Vata (Vatha). Bol to kmeňový či rodový náčelník, možno aj pečenežského pôvodu. V rozháraných rokoch po Štefanovej smrti a aj väčšej tolerancii voči pohanstvu za vlády Samuela Abu mu v podstate nič nebránilo vrátiť sa k obľúbeným pohanským bohom." Ariánstvo bolo pseudo kresťanské učenie rozšírené hlavne v neskorej antike a medzi niektorými germánskymi etnikami. V 11. storočí a v Uhorsku už bolo ariánstvo v podstate mimo hlavného prúdu
Ku vzniku križiackych výprav prispela aj Byzantská ríša, ktorá bola od 11. stor. ohrozovaná a ničená seldžuckými Turkami. Byzantský cisár Alexios I. Komnénos si uvedomoval vážnosť situácie a požiadal o pomoc hlavu západokresťanskej cirkvi... Historici sa zhodujú, že bez zásahu prvej križiackej výpravy, ktorá premohla Turkov, by Konštantínopol (Carihrad) s vysokou pravdepodobnosťou padol pod nadvládu týchto seldžuckých Turkov už koncom 11. alebo začiatkom 12. storočia. Podobne ako padli niektoré menšie mestá Byzantskej ríše. Prvá križiacka výprava tak Byzancii darovala ďalších asi 350 rokov existencie. Kľúčové víťazstvá križiakov proti seldžuckým Turkom - bitka pri Doryleu (1097): Prvé veľké víťazstvo križiakov nad seldžuckým sultánom Kiličom Arslanom I. v Malej Ázii. Táto bitka križiakom otvorila cestu cez anatolské vnútrozemie smerom do Svätej zeme. Ďalej - obliehanie a bitka pri Antiochii (1097 – 1098): Križiaci najprv dobyli strategické mesto Antiochia a následne pred hradbami drvivo porazili oveľa väčšiu seldžuckú oslobodzovaciu armádu pod vedením mosulského atabega Kerbogu. Neskôr - bitka pri Ikone (1190): Počas Tretej križiackej výpravy nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa porazil Seldžukov priamo pri ich hlavnom meste Ikonion (Konya).
Možno katolíci považovali iných kresťanov za heretikov. A iní kresťania zas považovali katolíkov za "heretikov" a pod. Ale nie za pohanov. Lebo pohanstvo bolo iné - polyteistické náboženstvo. Biskupa svätého Bystríka smrteľne mečom zranili pohania, nie kresťania: pohanskí vzbúrenci pod vedením vodcu Vatu, ktorí odolávali pokresťančovaniu v Zadunajsku a v Potisí, kde ničili kostoly, kláštory a iné kresťanské pamiatky. https://lnk.sk/jlzwr
"Každá obec, v ktorej sa konajú obete, alebo prísahy pohanské..." Medzi pohanov sa rátali zrejme iba pohania. Pohanstvo bolo polyteistické náboženstvo a duchovný smer; pohania napr. prinášali zvieracie, ba i ľudské obety svojim modlám.
Napr. Thietmar z Merseburgu vo svojej kronike sa venuje Svarožičovej svätyni v stredisku lutických Ratarov, pohanských Slovanov, na hradisku Riedegost (Svarožič - jeden z pohanských bohov). Táto mala byť najvýznamnejšou v celom kraji a miestne kmene sem prichádzali po veštbu najmä pred vojenskými výpravami. Keď sa vrátili z úspešného ťaženia nešetrili darmi pre svätyňu, pričom si opäť dávali veštiť, akými obetami by sa bohom zavďačili: "Hnev bohov odvrátili obety ľudí a dobytka." Dánsky kronikár Adam Brémsky sa zaoberal pohanským kultom Ratarov, západných Slovanov. Napríklad spomína, že roku 1066 bohu Radegastovi obetovali kresťanského biskupa Jána. V 12. stor. bolo na ostrove Rujana niekoľko pohanských chrámov, každý zasvätený inému bohu. Všetci obyvatelia ostrova platili bohu Svantovítovi každoročný poplatok a patrila k nemu aj tretina zisku z každej vojenskej výpravy. Podľa kronikára Helmonda mu každý rok prinášali ľudskú obetu, pričom najmilšia mu vraj bola "obeta kresťana". Roku 1168 hradisko Arkona s najväčším Svantovítovým chrámom obkľúčili Dáni (v tom čase to boli už kresťania). O niekoľko dní Arkona padla. Dánsky kráľ Valdemar dal pohanskú svätyňu aj sochu Svantovíta zničiť. Potom Ránov pokrstili. Valdemar ešte zanechal listinu na postavenie 12 kresťanských kostolov na Rujane. Pri archeologickom výskume pohanskej Arkony sa našli doklady 17 ľudských obiet. Tých bolo zrejme pôvodne viac, keďže svätyňa sa zrútila spolu s útesom, na ktorom stála. (Pozri Podolinská Tatiana: Slovanská mytológia 5. Polabsko-pobaltský okruh. História revue 8, 2008.)
Umelá inteligencia k tomuto uvádza nasledovné:
Táto informácia spája niekoľko rôznych historických miest, postáv a pojmov, ktoré v skutočnosti nepatria k sebe. Ide o historický a geografický omyl. Tu je vysvetlenie a uvedenie faktov na pravú mieru:
Abasár je obec v Maďarsku (v Hevešskej župe). Pred tamojším rímskokatolíckym kostolom ani v jeho okolí nestojí socha pohanského náčelníka Vatu. Nachádza sa tam však významné archeologické nálezisko Abasár Királyi Központ s pozostatkami benediktínskeho kláštora, ktorý v roku 1042 založil tretí uhorský kráľ Aba Samuel. Práve s ním (a s celým rodom Abovcov) je táto lokalita spätá.
Kto bol Vata a kde pôsobil? Vata bol vodcom veľkého pohanského povstania v Uhorsku v roku 1046 (Vatovo povstanie). Vata pochádzal z oblasti za Tisou (Békéssámson / okolie rieky Körös) a s Abasárom nemal priame sídelné prepojenie. Žiadne historické záznamy nespomínajú, že by v Abasáre mal svoje sídlo alebo sochu.
Ariánske baptistérium (Battistero degli Ariani) je svetoznáma pamiatka zapísaná v zozname UNESCO. Nenachádza sa však v Maďarsku, ale v talianskom meste Ravenna. Dal ho postaviť ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký na prelome 5. a 6. storočia pre kresťanov, ktorí vyznávali arianizmus (kresťanský smer považovaný neskôr za herézu). Táto stavba nemá absolútne žiadny súvis s uhorským náčelníkom Vatom ani s obcou Abasár.
K tej prvej fotke umelá inteligencia uvádza: Na fotografii je zobrazená socha maďarského kráľa Aba Sámuela (Aba Sámuel szobra) v obci Abasár v Maďarsku. Lokalita: Pred rímskokatolíckym kostolom na Fő tér (Hlavnom námestí) v obci Abasár.
K tej druhej fotke umelá inteligencia uvádza: Obrázok zachytáva archeologické pozostatky rímskeho múzea Aquincum v Budapešti v Maďarsku. Lokalita: Ruiny starovekého rímskeho mesta Aquincum.