Budete potrebovat ustavne pravo na vlatnenie a nosenie zbrani, tak ako maju v Texase. Je potrebne tu vytvorit zbranovu subkulturu a spolocenske navyky, ako maju americania, inak sme v prdeli. Jedina strana, ktora je ochotna o tom uvazovat, je republika.
Aj ja by som si rád kúpil jednu takú útočnú puštičku. (Nie samopal, ten je na slabý pištolový kaliber.) Bude potrebná, keď príde k prerozdeľovaniu migrantov. Len na obranu, všakáno. Ešte by som poprosil redakciu AM, aby mi prezradila, že kde je ten čierny trh.
No, to bola bohovská mašinka. Ja som bol s ňou na vojne. Po x desiatkach rokov som mal možnosť si riadne prezrieť tzv. civilnú verziu Vz 58. Hrozná neporovnateľná fušerina. Však áno, kope trochu viac ako tie novšie ruské na 5.45x39mm, ale ozaj netreba mať 100kg.
Tie musíš hľadať na čiernom trhu niekde v Sýrii a Afrike Galko ich predal priekupníkom, čiže teroristom z alkaidy za nejakých 11 euro. U nás už na skladoch sú len v obmedzenom množstve. Napíš Kalimu možno ti nejaký dá .) keď prezbrojí SK armádu zbraňami od GP.
Je to jednoduché pištoľový kaliber má malú prachovú nábojnicu, ktorá ani nedosahuje pri výstrele nadzvukovú rýchlosť. Tento kaliber sa používa len pri revolveroch, pištoliach a samopaloch ,ktoré tiež dokážu strieľať v automatickom režime. Útočná puška strieľa samozrejme tiež aj v automatickom režime ale takzvané puškové náboje, ktoré majú silnejšiu prachovú náplň. Ja som síce takúto zbraň ani nikdy nedržal v ruke ,ale keďže sa zaujímam o vojenskú históriu tak to samozrejme viem. Je mi len čudné že komentujete v diskusii na armádnom magazíne kde sa tieto veci bežne spomínajú.
Uf! Bez urazky, to si trochu nedomyslel. Napriklad taky najrozsirenejsi naboj 9mm Luger (bezne pouzivany v pistoliach , alebo samopaloch) v standardnom prevedeni (nie subsonic) dost vysoko presahuje rychlost zvuku. Naozaj si najprv nastuduj veci okolo danej problematiky skor, nez sa zapojis do odbornej diskusie. Ale nic v zlom.
"Nechytal" by som za slovo.. proste pištoľové kalibre... áno a 9mm luger najpoužívanejší.
Mne najviac vadí pojem "útočná" karabína(puška)... atď. neexistuje taká, je automatická karabína(stredne výkonný puškový náboj, napr. 7,62x39 a 5,56x41), ktorá sa dá použiť na útok aj obranu, ale to už záleží na tom, čo tu zbraň drží a používa(nie je to vlastnosť tej samotnej zbrane)...
Samopal je ručná automatická strelná zbraň určená primárne na boj zblízka, ktorá na streľbu využíva pištoľové strelivo. Vyznačuje sa vysokou kadenciou, kompaktnými rozmermi a relatívne nízkym účinným dostrelom ...
Automatická karabina (často označovaná aj ako útočná puška - podľa mňa by znalý tento názov nemal vôbec použiť...) je kompaktná, ľahká ručná palná zbraň. Je schopná plne automatickej streľby (strieľa dávkami) alebo jednotlivých výstrelov. Využíva energiu výstrelu na samonabíjanie a vyznačuje sa kratšou hlavňou.
Základné delenie a vlastnosti zahŕňajú: Režimy streľby: Umožňuje streľbu jednotlivými ranami (semi-auto) aj plnou dávkou (full-auto).
Balistický výkon: Používa štandardné „stredné“ vojenské náboje (napr. kaliber 5,56x45 mm NATO alebo 7,62x39 mm). Rozdiel oproti samopalu: Samopaly používajú menej výkonné pištoľové strelivo, zatiaľ čo karabína má výkon a dostrel klasickej pušky.
československý Samopal vzor 58 je z technického hľadiska automatická karabína... nie samopal
Ano. v podsate aj ja osobne suhlasim s tym, ze pojem utocna puska je nedefinovatelny. Len ja to beriem z ineho uhla. Vela textu sa popisalo o "strednom" balistickom vykone naboja (napr. 5,56x45, alebo 7,62x39. Z odbornych definicii standardne pouzivanych v odbornej pravnej definicii sa balisticky vykon streliva stanovuje ako vykon naboja merany pri vystrele pri usti hlavne. Tento vykon sa udava v jednotkach Joul (J). Moja otazka skor bola vedena na to, ze aky je to teda "stredny" balisticky vykon a preco sa potom tieto naboje uvadzaju ako naboje stredneho balistickeho vykonu , ktore pouzivaju zbrane v laickych textoch uvadzane ako "utocne pusky"? Ked dokazes odpovedat na tuto otazku aj sam pochopis, preco som sa to pytal.
ze aky je to teda "stredný" balisticky výkon (cca 1500J na 100m, resp. do 1800-2000 na ústi hlavne)... ako sa uvádza karabina vznikla skrátením hlavne, resp. klasickej opakovacej vojenskej pušky v "plnotučnom kalibri" pre jazdecké oddiely, ktoré potrebovali obratnejšiu pušku s lepšou ovládateľnosťou (keďže sa často strieľalo za jazdy s koňa... )
pri zavedení plne automatickej streľby, kde potrebovali aj menší spätný ráz sa vyvinuli kalibre ako 7,92x33... 7,62x39 (vz.43)... a neskôr ďalšie
Náboj 7,92 × 33 mm Kurz (vyvinutý pre nemeckú útočnú pušku StG 44) dosahuje počiatočnú kinetickú energiu približne 1 770 až 1 900 J na ústí hlavne
Konkrétne hodnoty závisia od laborovania a typu strely:
8,0 g (124 gr) FMJ (napr. Prvi Partizan): Rýchlosť 685 m/s, Energia 1 886 J
6,95 g strela: Rýchlosť 650 m/s, Energia 1 468 J
Podľa oficiálnych C.I.P. tabuliek je maximálny tlak pre toto strelivo stanovený na 340 MPa.
Rakúsko-Uhorsko: Opakovacia puška Mannlicher M1888 a M1895 (systém s priamym ťahom záveru).Kaliber: 8×50mmR Mannlicher.
Nemecké cisárstvo: Puška Gewehr 98 (Mauser)Kaliber: 7,92×57mm Mauser (často označovaný aj ako 8 mm Mauser).
Ruské impérium: Mosin-Nagant model 1891 Kaliber: 7,62×54mmR (dodnes najdlhšie používaný vojenský náboj na svete).
Veľká Británia: Lee-Enfield Kaliber: .303 British (7,7×56mmR).
Francúzsko: Lebel M1886 (historicky prvá vojenská puška skonštruovaná pre bezdymový prach) a neskôr Berthier.Kaliber: 8×50mmR Lebel.
Taliansko: Carcano M1891Kaliber: 6,5×52mm Carcano.
USA: M1903 Springfield Kaliber: .30-06 Springfield (tento kaliber sa stal neskôr legendou aj počas 2. svetovej vojny).
Vojenské opakovacie pušky („opakovačky“) pred 1. svetovou vojnou prešli zásadnou evolúciou. Z pôvodných trubicových zásobníkov sa prešlo na schránkové zásobníky plnené pomocou nábojových pásikov, čo pechote umožnilo rýchlu streľbu. Velenia armád však vtedy presnosť a šetrenie muníciou uprednostňovali pred bezhlavou rýchlopaľbou.
Najvýznamnejšie typy podľa jednotlivých mocností:🇦🇹 Rakúsko-UhorskoMannlicher M1895: Hlavná pechotná zbraň monarchie. Používala revolučný priamoťažný záver (pri naťahovaní sa kľuka nemusela otáčať, iba sa ťahala dozadu a dopredu). Nabíjala sa pomocou 5-ranného nábojového rámčeka, ktorý po vystrelení všetkých nábojov sám vypadol zo schránky.🇩🇪 NemeckoGewehr 98: Legendárna puška s valcovým odsuvným záverom (systém Mauser), ktorý sa stal etalónom pre mnohé ďalšie zbrane. Bola známa extrémnou spoľahlivosťou, presnosťou na veľké vzdialenosti a päťranným zásobníkom plneným z pásika.🇷🇺 Ruské impériumMosin-Nagant M1891: Robustná a nesmierne odolná opakovacia puška kalibru 7,62 mm, známa aj pod názvom „trojlinka“. Využívala päťranný zásobník a v prednej časti pevne pripojený štvorhranný bodák.🇬🇧 Veľká BritániaLee-Enfield (SMLE): Vynikala rýchlosťou streľby. Zásobník mal kapacitu až 10 nábojov (dvojradový). Skúsení britskí vojaci dokázali touto puškou vystreliť až 15-20 mierených rán za minútu, čo viedlo Nemcov k mylnej domnienke, že čelia guľometom.🇫🇷 FrancúzskoLebel M1886: Revolučná tým, že ako prvá na svete zaviedla bezdymný pušný prach. Na druhú stranu dlho využívala staromódny trubicový zásobník pod hlavňou. Neskôr bola čiastočne nahradená modernejšou puškou Berthier M1907.🇺🇸 USASpringfield M1903: Puška kalibru .30-06, ktorú americká armáda zaviedla po tom, čo počas španielsko-americkej vojny zistila prevahu španielskych Mauserov. Konštrukčne vychádzala z licenčných nákupov práve od nemeckého Mauseru.
Karabíny zohrali počas druhej svetovej vojny kľúčovú úlohu. Oproti klasickým pechotným puškám boli výrazne kratšie a ľahšie, vďaka čomu sa stali primárnou výzbrojou pre výsadkárov, tankistov, delostrelcov a dôstojníkov, ktorí vyžadovali pohotovú zbraň.
Medzi najznámejšie a najpoužívanejšie vojenské karabíny jednotlivých mocností patria: USA: M1 Carbine Najslávnejšia americká karabína vojny. Na rozdiel od štandardných pušiek M1 Garand fungovala ako samonabíjacia zbraň a mala odnímateľný zásobník na 15 nábojov. Pre výsadkárov (tzv. Band of Brothers) bol vyvinutý model M1A1 so sklopnou pažbou.
Nemecko: Karabiner 98k (Kar98k)Hlavná a najrozšírenejšia nemecká zbraň pechoty po celú dobu vojny. Išlo o skrátenú verziu pušky Gewehr 98. Bola to robustná a presná opakovacia puška s päťrannou nábojovou schránkou.
Sovietsky zväz: Mosin-Nagant (skrátené verzie M1938 a M1944)Základná puška Červenej armády bola neskôr pre delostrelcov a kavalériu vyrábaná vo forme karabín. Tieto modely mali skrátenú hlaveň a model M1944 mal navyše aj trvalo pripevnený sklápací bodák.
Taliansko: Carcano Modello 1891 (M91) a ďalšieTalianska armáda mala vo výzbroji celú škálu krátkych karabín (napr. Moschetto či TS Carbine). Tieto zbrane sa nabíjali pomocou šesťranných nábojových rámčekov a boli obľúbené pre svoju dĺžku okolo 90 cm.
Veľká Británia: Lee-Enfield No. 5 Mk I ("Jungle Carbine")Britská armáda vytvorila túto skrátenú a odľahčenú verziu legendárnej pušky Lee-Enfield pre boj v džungli v juhovýchodnej Ázii. Zbraň bola vybavená aj účinným tlmičom plameňa na ústí hlavne. Detailné technické špecifikácie a prehľad všetkých zbraní pechoty druhej svetovej vojny si môžete naštudovať na Wikipédii.
1944 karabíny so streľbou dávkou...
🇺🇸 M2 Carbine: Pôvodne išlo o ľahkú samonabíjaciu karabínu. Až verzia M2, zavedená v roku 1944, disponovala prepínačom režimu streľby a umožňovala plne automatickú paľbu.
🇩🇪 Nemecko StG 44 (Sturmgewehr 44): Vôbec prvá skutočná automatická karabína na svete. Strieľala nový, skrátený náboj (7.92x33mm Kurz), ktorý umožňoval presnú streľbu na stredné vzdialenosti a zároveň ponúkal možnosť automatickej streľby. Koncepčne išlo o predchodcu dnešných moderných zbraní. MKb 42: Predchodca StG 44. Išlo o automatickú karabínu vyvíjanú firmami Haenel a Walther, ktorá sa testovala priamo na východnom fronte.Gewehr 43 (G43): Samonabíjacia karabína kalibru 7,92 mm, ktorá mala slúžiť ako nemecká odpoveď na sovietske samonabíjacie pušky.
🇷🇺 ZSSR (Sovietsky zväz)SVT-40 (Samozarjadnaja vintovka Tokareva): Robustná sovietska samonabíjacia puška. Značne ovplyvnila nemeckých konštruktérov pri vývoji vlastných poloautomatických zbraní. Fedorov Avtomat: Hoci bol vyvinutý už v období 1. svetovej vojny a ruskej občianskej vojny, sovietska armáda túto priekopnícku automatickú pušku obmedzene používala ešte v úvodných fázach druhej svetovej vojny.
SKS-45 (Simonov)Kaliber: 7,62 × 39 mm (vz. 43)Konštrukcia: Samonabíjacia karabína (nie útočná puška) so sklopným bodákom pod hlavňouZásobovanie: Pevná nábojová schránka s kapacitou 10 nábojov, nabíjaná pomocou nábojových pásikovVývoj: Navrhnutá konštruktérom Sergejom Gavrilovičom Simonovom v rokoch 1943–1945. Nasadenie: Do výzbroje Červenej armády sa dostala na samom konci vojny a neskôr sa stala rozšírenou v štátoch Varšavskej zmluvy a po celom svete
takže Sturmgewehr 44, bol prvou aut.karabinou na "stredný" balisticky výkon, doplnená na konci vojny SKS-45
... po vojne AK47, M16
napr.
5,56 NATO (.223Rem.) střela o hmotnosti 3,56g má ve vzdálenosti 100 m energii asi 1350 J. To stačí pro legální odstřel zvěře srnčí a škodné. K odstřelu větší spárkaté je nevhodná. Malé rychlé ráže vyžadují dobrý zásah, po něm zvěř často zůstává v ohni. Při horší ráně však zvěř daleko odbíhá, špatně barví a dosled bývá obtížný. Přesně tak se projevovala .223 Rem. Zaznamenal jsem i případy, kdy střela po nárazu na větší kost zcela změnila směr. Když k tomu došlo v blízkosti vstřelu, opakovaně se stalo, že kule pak vůbec nepronikla do dutiny hrudní a bez okamžité pomoci loveckého psa by kus byl ztracen.
Pokud se tak stalo na výstřelové straně, střela způsobovala velká tržně zhmožděná poranění se značnou devastací zvěřiny. Vysoká Vo (cca 1000m/) si vybírá svou daň.
7,62x39 se svými 730 m/s úsťové rychlosti a asi 1500 J ve vzdálenosti 100 m se projevuje významně odlišně. Její účinek na zvěř je dán větším průměrem střely a hmotností 8 g. Srnčí zásah pomalou kulí dobře značí a útěková vzdálenost po zásahu komory se pohybuje mezi 5 a 15 m. I při hůře umístěné ráně zvěř padne poblíž nástřelu, slušně barví a dosled bývá snadný, je-li ho vůbec zapotřebí.
V přesnosti na velkou vzdálenost je .223Rem ve výhodě. S ráží 7,62x39 a střelivem SB běžně dosahuji rozptylu kolem 5 cm na 100 m, což je s hlavní o délce 45 cm velmi dobré. Ačkoli některé laborace přesahují hodnoty 1500 J a umožňují legální lov i černé zvěře, je třeba říci, že kromě selat a slabých lončáků není pro tento účel 7,62x39 vhodná.
Dobrý účinek jsem zaznamenal asi do hmotnosti 45 kg. U těžší zvěře ráže nemá rezervy pro případný hůře umístěný zásah. Těžší kus většinou neprostřelí a barvení je pak minimální.
Nevýhodou je také malý výběr továrně laborovaných střel na trhu.
V rukou odpovědného myslivce je přesto 7,62x39 velmi dobrou ráží. Při lovu menší zvěře na kratší a střední vzdálenosti se projevuje podobně, jako ráže 8x57JS u těžší zvěře černé či vysoké.
myslím, že výkon puškových kalibrov sa meria pri 18"(20"?) hlavniach teda okolo tých 1500 J na 100m,(pištoľové pri 120mm dĺžke hlavne)....
pri štandardne používaných 14,5" a skracovanie na 11" je reálne výkon nižší...
pre porovnanie výkon streliva vo vojenských puškách 1sv. vojny, 24" hlaveň... boli ťažké a drahé (aj pušky, aj potrebný počet nábojov na predpísaný denný palebný priemer na vojaka, ktorý musel mať pri sebe)
Náboj 7,62 × 54 mm R (s okrajovým dnom) na 100 m cca 704 m/s 2 899 J-0,3 cm
Základná balistická charakteristika
Výkon závisí od konkrétneho laborovania (hmotnosti a typu strely). Nižšie uvedené hodnoty vychádzajú z bežného laborovania pre športové a vojenské strelivo: [1, 2]
• Hmotnosť strely: 11,7 g (180 grainov)
• Úsťová rýchlosť: cca 800 m/s
• Úsťová energia: 3 600 – 3 800 J
• Energia na 300 metroch:
Náboj 7,62×51 mm NATO (civilná verzia .308 Winchester) sa vyznačuje vysokým balistickým výkonom, výbornou presnosťou a zastavovacím účinkom. Ponúka konzistentnú trajektóriu strely a dostatok energie aj na väčšie vzdialenosti. [1, 2, 3]
Štandardné balistické parametre:
• Hmotnosť strely: Bežne od 9,3 g do 11,7 g (143 až 180 grainov)
• Úsťová rýchlosť: Približne 800 až 840 m/s (v závislosti od laborácie)
• Úsťová energia: Pohybuje sa v rozmedzí 3 200 až 3 600 J
• Účinný dostrel: Až do vzdialenosti 800 až 1 100 metrov
mám to v jednom z tých doplňujúcich komentárov... len neviem prečo, nezobrazí ho celý... a aj ja to vidím, len keď ho dám upraviť...
teda "stredný" balisticky výkon pri puškovom náboji cca 1500J na 100m, resp. do 1800-2000 na ústi hlavne...
výkon puškových kalibrov sa meria pri 18"(20"?) hlavniach, teda okolo tých 1500 J na 100m pri 7,62x39,(pištoľové pri 120mm dĺžke hlavne)....
pri štandardne používaných 14,5" a skracovanie na 11" je reálne výkon nižší... a viac parametrov, ktoré to ovplyvňujú...
A co takto taky naboj .460 SW Mag.? Ten ma taky isty vykon (a aj vacsi) ako udavas a predsa sa nikde neoznacuje ako naboj stredneho balistickeho vykonu! O naboji .50 AE (cca 2000-2400J) ani nehovoriac. No a mame tu aj taky naboj .500 SW, ktory ma daleko vacsi vykon a tiez o nom nikto nehovori ako o naboji stredneho balistickeho vykonu. Ale vratim sa nazad k 7,62x39. Pises ze stredny balisticky vykon je 1800-2000J. Preco potom naboj 7,62x39 ma uvadzany vykon cez 2100 J a oznacuju ho za stredny? Preco napriklad naboj 5,45x39 pre AK74 s vykonom cca 1300-1400J sa oznacuje za stredny, ked nedosahuje ani len tu tebou spominanu spodnu hranicu 1800 J? Preco naboj 5,56x45NATO sa oznacuje ako stredny, ked jeho vykon sa pohybuje cca od 1600-1750 J a nedosahuje ani len ten spodok tebou popisanych 1800J? Nechcem ta sklamat, ale v odbornej praxi sa naozaj nikde nedelia naboje na "stredny" alebo iny balisticky vykon.
neviem o čo Ti ide, teda Ti ani nepomôžem... začali sme v 1943.. teda puškovým(karabinovým) nábojom z roku 1943.. ty k tomu primiešaš atypické pištoľové, resp. revolverové náboje, potom porovnávaš výkon náboja z roku 1974 ...
uniká Ti podstata, balistika uvedených nábojov, náboj z 1974(ktorý mal ten z 1943 nahradiť), dosahuje pri nižšej váhe a menšom kalibri porovnateľné, resp. lepšie balistické parametre na vzdialenosť 300-600m
teda schopnosť presnejšej a ešte účinnej streľby od 200 600m... aj keď úsťový výkon a rýchlosť sú menšie - čo zas dáva výhodu menšieho spätného rázu...
a so zlepšovaním balistickej ochrany jednotlivca sa zase vraciame k výkonnejším a väčším kalibrom...
Pojem stredný balistický výkon (v poľovnej a streleckej terminológii) vznikol ako prirodzený kompromis medzi dvoma extrémami: slabými malorážkovými nábojmi a ťažkými, silnými „magnum“ kalibrami.Tu je stručná história a dôvody jeho vzniku:1. Vojenský pôvod (Stredný náboj / Intermediate Cartridge)Skutočný technický základ tohto pojmu vznikol počas druhej svetovej vojny.Problém: Vojaci vtedajších armád používali buď príliš silné puškové náboje (napr. 7,92×57 mm Mauser alebo .30-06 Springfield), ktoré mali obrovský dostrel, ale zbraň sa v plnej automatike nedala udržať, alebo slabé pištoľové náboje v samopaloch (napr. 9 mm Luger), ktoré mali krátky dostrel.Riešenie: Analýzy ukázali, že väčšina prestreliek prebieha na vzdialenosť do 300 až 400 metrov. Vznikla požiadavka na náboj so stredným výkonom – dostatočne silný na 300 metrov, ale dostatočne slabý na to, aby sa zbraň dala ovládať pri streľbe dávkou.Prvé úspechy: Takto vznikol nemecký náboj 7,92×33 mm Kurz pre prvú útočnú pušku StG 44 a neskôr legendárny sovietsky náboj 7,62×39 mm pre AK-47.2. Prechod do poľovníctva a športuPo vojne sa logika optimálneho výkonu preniesla aj do civilnej sféry, kde sa hľadal ideálny pomer medzi spätným rázom a ranivým účinkom.Definícia potrieb: Pre bežný lov raticovej zveri v Európe a Severnej Amerike nebolo potrebné používať extrémne silné a drahé náboje vyvinuté na africkú zver (ako 375 Holland & Holland). Zároveň boli bežné vojenské náboje ako 7,62×51 mm NATO (civilný .308 Winchester) upravené na poľovné účely.Udomácnenie pojmu: Výrobcovia a balistici začali kalibre s úsťovou energiou približne medzi 2 500 až 4 000 Joulov označovať ako náboje so stredným balistickým výkonom.Prečo sa tento pojem drží dodnes?Označuje optimálnu zónu, v ktorej strelec získa:Dostatočnú dopadovú energiu na humánny lov zveri.Plochú a čitateľnú trajektóriu letu strely do 200 – 300 metrov.Prijateľný spätný ráz, ktorý nespôsobuje strach zo streľby a umožňuje presnejšie mierenie.
No, mladý, už v Európe najbežnejší pištoľový náboj 9mmLuger alias 9x19mm alias 9mmPara má strednú úsťovú rýchlosť vyše 400m/s, čo je viac ako rýchlosť zvuku okolo 330m/s. O 10mmAuto alebo 5.7x28mm (trochu beštiálne drahý) ani nehovorím. A aj ruský Tokarev 7.62x25mm je hodne rýchlejší ako zvuk. (Podľa mňa je to jeden z najlepších pištolových nábojov. Len neexistujú preň západné pištole - podľa mňa z politických dôvodov- lebo je ruský.) A hrozivý revolverový kaliber .454Casull aj proti grizzlym a ľadovým medveďom - tak na ten ani nepomysli.
Budete potrebovat ustavne pravo na vlatnenie a nosenie zbrani, tak ako maju v Texase. Je potrebne tu vytvorit zbranovu subkulturu a spolocenske navyky, ako maju americania, inak sme v prdeli. Jedina strana, ktora je ochotna o tom uvazovat, je republika.
Nie len v Txase. Je to v americkej istave
Nevím, proč si policajt stěžuje. Policajt to má řešit. A měl by řešit i příčinu, nejenom následek. A příčinu najde v bruseli. Tak ať ji vyřeší
Aj ja by som si rád kúpil jednu takú útočnú puštičku. (Nie samopal, ten je na slabý pištolový kaliber.) Bude potrebná, keď príde k prerozdeľovaniu migrantov. Len na obranu, všakáno. Ešte by som poprosil redakciu AM, aby mi prezradila, že kde je ten čierny trh.
vzor 58 , je lepší .držiteľ musí mať aspoň 100 kilo .
darkweb
No, to bola bohovská mašinka. Ja som bol s ňou na vojne. Po x desiatkach rokov som mal možnosť si riadne prezrieť tzv. civilnú verziu Vz 58. Hrozná neporovnateľná fušerina. Však áno, kope trochu viac ako tie novšie ruské na 5.45x39mm, ale ozaj netreba mať 100kg.
Tie musíš hľadať na čiernom trhu niekde v Sýrii a Afrike Galko ich predal priekupníkom, čiže teroristom z alkaidy za nejakých 11 euro. U nás už na skladoch sú len v obmedzenom množstve. Napíš Kalimu možno ti nejaký dá .) keď prezbrojí SK armádu zbraňami od GP.
No Samopalov vz.58 mame k dnesnemu dnu este doslovne plne sklady niekolko desiatok tisic zbrani! Kde si prisiel na to , ze ich uz prakticky nemame?
Mne by stačil od českej zbrojovky škorpión...
A ako by si ty definoval pistolovy kaliber, resp. ako by si definoval utocnu pusku?
Je to jednoduché pištoľový kaliber má malú prachovú nábojnicu, ktorá ani nedosahuje pri výstrele nadzvukovú rýchlosť. Tento kaliber sa používa len pri revolveroch, pištoliach a samopaloch ,ktoré tiež dokážu strieľať v automatickom režime. Útočná puška strieľa samozrejme tiež aj v automatickom režime ale takzvané puškové náboje, ktoré majú silnejšiu prachovú náplň. Ja som síce takúto zbraň ani nikdy nedržal v ruke ,ale keďže sa zaujímam o vojenskú históriu tak to samozrejme viem. Je mi len čudné že komentujete v diskusii na armádnom magazíne kde sa tieto veci bežne spomínajú.
Uf! Bez urazky, to si trochu nedomyslel. Napriklad taky najrozsirenejsi naboj 9mm Luger (bezne pouzivany v pistoliach , alebo samopaloch) v standardnom prevedeni (nie subsonic) dost vysoko presahuje rychlost zvuku. Naozaj si najprv nastuduj veci okolo danej problematiky skor, nez sa zapojis do odbornej diskusie. Ale nic v zlom.
"Nechytal" by som za slovo.. proste pištoľové kalibre... áno a 9mm luger najpoužívanejší. Mne najviac vadí pojem "útočná" karabína(puška)... atď. neexistuje taká, je automatická karabína(stredne výkonný puškový náboj, napr. 7,62x39 a 5,56x41), ktorá sa dá použiť na útok aj obranu, ale to už záleží na tom, čo tu zbraň drží a používa(nie je to vlastnosť tej samotnej zbrane)...
Samopal je ručná automatická strelná zbraň určená primárne na boj zblízka, ktorá na streľbu využíva pištoľové strelivo. Vyznačuje sa vysokou kadenciou, kompaktnými rozmermi a relatívne nízkym účinným dostrelom ...
Automatická karabina (často označovaná aj ako útočná puška - podľa mňa by znalý tento názov nemal vôbec použiť...) je kompaktná, ľahká ručná palná zbraň. Je schopná plne automatickej streľby (strieľa dávkami) alebo jednotlivých výstrelov. Využíva energiu výstrelu na samonabíjanie a vyznačuje sa kratšou hlavňou. Základné delenie a vlastnosti zahŕňajú: Režimy streľby: Umožňuje streľbu jednotlivými ranami (semi-auto) aj plnou dávkou (full-auto). Balistický výkon: Používa štandardné „stredné“ vojenské náboje (napr. kaliber 5,56x45 mm NATO alebo 7,62x39 mm). Rozdiel oproti samopalu: Samopaly používajú menej výkonné pištoľové strelivo, zatiaľ čo karabína má výkon a dostrel klasickej pušky.
československý Samopal vzor 58 je z technického hľadiska automatická karabína... nie samopal
Ano. v podsate aj ja osobne suhlasim s tym, ze pojem utocna puska je nedefinovatelny. Len ja to beriem z ineho uhla. Vela textu sa popisalo o "strednom" balistickom vykone naboja (napr. 5,56x45, alebo 7,62x39. Z odbornych definicii standardne pouzivanych v odbornej pravnej definicii sa balisticky vykon streliva stanovuje ako vykon naboja merany pri vystrele pri usti hlavne. Tento vykon sa udava v jednotkach Joul (J). Moja otazka skor bola vedena na to, ze aky je to teda "stredny" balisticky vykon a preco sa potom tieto naboje uvadzaju ako naboje stredneho balistickeho vykonu , ktore pouzivaju zbrane v laickych textoch uvadzane ako "utocne pusky"? Ked dokazes odpovedat na tuto otazku aj sam pochopis, preco som sa to pytal.
Rakúsko-Uhorsko: Opakovacia puška Mannlicher M1888 a M1895 (systém s priamym ťahom záveru).Kaliber: 8×50mmR Mannlicher. Nemecké cisárstvo: Puška Gewehr 98 (Mauser)Kaliber: 7,92×57mm Mauser (často označovaný aj ako 8 mm Mauser). Ruské impérium: Mosin-Nagant model 1891 Kaliber: 7,62×54mmR (dodnes najdlhšie používaný vojenský náboj na svete). Veľká Británia: Lee-Enfield Kaliber: .303 British (7,7×56mmR). Francúzsko: Lebel M1886 (historicky prvá vojenská puška skonštruovaná pre bezdymový prach) a neskôr Berthier.Kaliber: 8×50mmR Lebel. Taliansko: Carcano M1891Kaliber: 6,5×52mm Carcano. USA: M1903 Springfield Kaliber: .30-06 Springfield (tento kaliber sa stal neskôr legendou aj počas 2. svetovej vojny). Vojenské opakovacie pušky („opakovačky“) pred 1. svetovou vojnou prešli zásadnou evolúciou. Z pôvodných trubicových zásobníkov sa prešlo na schránkové zásobníky plnené pomocou nábojových pásikov, čo pechote umožnilo rýchlu streľbu. Velenia armád však vtedy presnosť a šetrenie muníciou uprednostňovali pred bezhlavou rýchlopaľbou. Najvýznamnejšie typy podľa jednotlivých mocností:🇦🇹 Rakúsko-UhorskoMannlicher M1895: Hlavná pechotná zbraň monarchie. Používala revolučný priamoťažný záver (pri naťahovaní sa kľuka nemusela otáčať, iba sa ťahala dozadu a dopredu). Nabíjala sa pomocou 5-ranného nábojového rámčeka, ktorý po vystrelení všetkých nábojov sám vypadol zo schránky.🇩🇪 NemeckoGewehr 98: Legendárna puška s valcovým odsuvným záverom (systém Mauser), ktorý sa stal etalónom pre mnohé ďalšie zbrane. Bola známa extrémnou spoľahlivosťou, presnosťou na veľké vzdialenosti a päťranným zásobníkom plneným z pásika.🇷🇺 Ruské impériumMosin-Nagant M1891: Robustná a nesmierne odolná opakovacia puška kalibru 7,62 mm, známa aj pod názvom „trojlinka“. Využívala päťranný zásobník a v prednej časti pevne pripojený štvorhranný bodák.🇬🇧 Veľká BritániaLee-Enfield (SMLE): Vynikala rýchlosťou streľby. Zásobník mal kapacitu až 10 nábojov (dvojradový). Skúsení britskí vojaci dokázali touto puškou vystreliť až 15-20 mierených rán za minútu, čo viedlo Nemcov k mylnej domnienke, že čelia guľometom.🇫🇷 FrancúzskoLebel M1886: Revolučná tým, že ako prvá na svete zaviedla bezdymný pušný prach. Na druhú stranu dlho využívala staromódny trubicový zásobník pod hlavňou. Neskôr bola čiastočne nahradená modernejšou puškou Berthier M1907.🇺🇸 USASpringfield M1903: Puška kalibru .30-06, ktorú americká armáda zaviedla po tom, čo počas španielsko-americkej vojny zistila prevahu španielskych Mauserov. Konštrukčne vychádzala z licenčných nákupov práve od nemeckého Mauseru.
Karabíny zohrali počas druhej svetovej vojny kľúčovú úlohu. Oproti klasickým pechotným puškám boli výrazne kratšie a ľahšie, vďaka čomu sa stali primárnou výzbrojou pre výsadkárov, tankistov, delostrelcov a dôstojníkov, ktorí vyžadovali pohotovú zbraň. Medzi najznámejšie a najpoužívanejšie vojenské karabíny jednotlivých mocností patria: USA: M1 Carbine Najslávnejšia americká karabína vojny. Na rozdiel od štandardných pušiek M1 Garand fungovala ako samonabíjacia zbraň a mala odnímateľný zásobník na 15 nábojov. Pre výsadkárov (tzv. Band of Brothers) bol vyvinutý model M1A1 so sklopnou pažbou. Nemecko: Karabiner 98k (Kar98k)Hlavná a najrozšírenejšia nemecká zbraň pechoty po celú dobu vojny. Išlo o skrátenú verziu pušky Gewehr 98. Bola to robustná a presná opakovacia puška s päťrannou nábojovou schránkou. Sovietsky zväz: Mosin-Nagant (skrátené verzie M1938 a M1944)Základná puška Červenej armády bola neskôr pre delostrelcov a kavalériu vyrábaná vo forme karabín. Tieto modely mali skrátenú hlaveň a model M1944 mal navyše aj trvalo pripevnený sklápací bodák. Taliansko: Carcano Modello 1891 (M91) a ďalšieTalianska armáda mala vo výzbroji celú škálu krátkych karabín (napr. Moschetto či TS Carbine). Tieto zbrane sa nabíjali pomocou šesťranných nábojových rámčekov a boli obľúbené pre svoju dĺžku okolo 90 cm. Veľká Británia: Lee-Enfield No. 5 Mk I ("Jungle Carbine")Britská armáda vytvorila túto skrátenú a odľahčenú verziu legendárnej pušky Lee-Enfield pre boj v džungli v juhovýchodnej Ázii. Zbraň bola vybavená aj účinným tlmičom plameňa na ústí hlavne. Detailné technické špecifikácie a prehľad všetkých zbraní pechoty druhej svetovej vojny si môžete naštudovať na Wikipédii.
1944 karabíny so streľbou dávkou... 🇺🇸 M2 Carbine: Pôvodne išlo o ľahkú samonabíjaciu karabínu. Až verzia M2, zavedená v roku 1944, disponovala prepínačom režimu streľby a umožňovala plne automatickú paľbu. 🇩🇪 Nemecko StG 44 (Sturmgewehr 44): Vôbec prvá skutočná automatická karabína na svete. Strieľala nový, skrátený náboj (7.92x33mm Kurz), ktorý umožňoval presnú streľbu na stredné vzdialenosti a zároveň ponúkal možnosť automatickej streľby. Koncepčne išlo o predchodcu dnešných moderných zbraní. MKb 42: Predchodca StG 44. Išlo o automatickú karabínu vyvíjanú firmami Haenel a Walther, ktorá sa testovala priamo na východnom fronte.Gewehr 43 (G43): Samonabíjacia karabína kalibru 7,92 mm, ktorá mala slúžiť ako nemecká odpoveď na sovietske samonabíjacie pušky.
🇷🇺 ZSSR (Sovietsky zväz)SVT-40 (Samozarjadnaja vintovka Tokareva): Robustná sovietska samonabíjacia puška. Značne ovplyvnila nemeckých konštruktérov pri vývoji vlastných poloautomatických zbraní. Fedorov Avtomat: Hoci bol vyvinutý už v období 1. svetovej vojny a ruskej občianskej vojny, sovietska armáda túto priekopnícku automatickú pušku obmedzene používala ešte v úvodných fázach druhej svetovej vojny. SKS-45 (Simonov)Kaliber: 7,62 × 39 mm (vz. 43)Konštrukcia: Samonabíjacia karabína (nie útočná puška) so sklopným bodákom pod hlavňouZásobovanie: Pevná nábojová schránka s kapacitou 10 nábojov, nabíjaná pomocou nábojových pásikovVývoj: Navrhnutá konštruktérom Sergejom Gavrilovičom Simonovom v rokoch 1943–1945. Nasadenie: Do výzbroje Červenej armády sa dostala na samom konci vojny a neskôr sa stala rozšírenou v štátoch Varšavskej zmluvy a po celom svete
takže Sturmgewehr 44, bol prvou aut.karabinou na "stredný" balisticky výkon, doplnená na konci vojny SKS-45 ... po vojne AK47, M16
Balisticky vykon sa uvadza v Jouloch. Takze podla teba aky balisticky vykon ma "naboj stredneho balistickeho vykonu"?
napr. 5,56 NATO (.223Rem.) střela o hmotnosti 3,56g má ve vzdálenosti 100 m energii asi 1350 J. To stačí pro legální odstřel zvěře srnčí a škodné. K odstřelu větší spárkaté je nevhodná. Malé rychlé ráže vyžadují dobrý zásah, po něm zvěř často zůstává v ohni. Při horší ráně však zvěř daleko odbíhá, špatně barví a dosled bývá obtížný. Přesně tak se projevovala .223 Rem. Zaznamenal jsem i případy, kdy střela po nárazu na větší kost zcela změnila směr. Když k tomu došlo v blízkosti vstřelu, opakovaně se stalo, že kule pak vůbec nepronikla do dutiny hrudní a bez okamžité pomoci loveckého psa by kus byl ztracen. Pokud se tak stalo na výstřelové straně, střela způsobovala velká tržně zhmožděná poranění se značnou devastací zvěřiny. Vysoká Vo (cca 1000m/) si vybírá svou daň.
7,62x39 se svými 730 m/s úsťové rychlosti a asi 1500 J ve vzdálenosti 100 m se projevuje významně odlišně. Její účinek na zvěř je dán větším průměrem střely a hmotností 8 g. Srnčí zásah pomalou kulí dobře značí a útěková vzdálenost po zásahu komory se pohybuje mezi 5 a 15 m. I při hůře umístěné ráně zvěř padne poblíž nástřelu, slušně barví a dosled bývá snadný, je-li ho vůbec zapotřebí.
V přesnosti na velkou vzdálenost je .223Rem ve výhodě. S ráží 7,62x39 a střelivem SB běžně dosahuji rozptylu kolem 5 cm na 100 m, což je s hlavní o délce 45 cm velmi dobré. Ačkoli některé laborace přesahují hodnoty 1500 J a umožňují legální lov i černé zvěře, je třeba říci, že kromě selat a slabých lončáků není pro tento účel 7,62x39 vhodná. Dobrý účinek jsem zaznamenal asi do hmotnosti 45 kg. U těžší zvěře ráže nemá rezervy pro případný hůře umístěný zásah. Těžší kus většinou neprostřelí a barvení je pak minimální. Nevýhodou je také malý výběr továrně laborovaných střel na trhu. V rukou odpovědného myslivce je přesto 7,62x39 velmi dobrou ráží. Při lovu menší zvěře na kratší a střední vzdálenosti se projevuje podobně, jako ráže 8x57JS u těžší zvěře černé či vysoké.
https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2012/Leden--2012/Zkusenost-s-razi--7-62x39
myslím, že výkon puškových kalibrov sa meria pri 18"(20"?) hlavniach teda okolo tých 1500 J na 100m,(pištoľové pri 120mm dĺžke hlavne).... pri štandardne používaných 14,5" a skracovanie na 11" je reálne výkon nižší...
pre porovnanie výkon streliva vo vojenských puškách 1sv. vojny, 24" hlaveň... boli ťažké a drahé (aj pušky, aj potrebný počet nábojov na predpísaný denný palebný priemer na vojaka, ktorý musel mať pri sebe) Náboj 7,62 × 54 mm R (s okrajovým dnom) na 100 m cca 704 m/s 2 899 J-0,3 cm
Základná balistická charakteristika Výkon závisí od konkrétneho laborovania (hmotnosti a typu strely). Nižšie uvedené hodnoty vychádzajú z bežného laborovania pre športové a vojenské strelivo: [1, 2] • Hmotnosť strely: 11,7 g (180 grainov) • Úsťová rýchlosť: cca 800 m/s • Úsťová energia: 3 600 – 3 800 J • Energia na 300 metroch:
Náboj 7,62×51 mm NATO (civilná verzia .308 Winchester) sa vyznačuje vysokým balistickým výkonom, výbornou presnosťou a zastavovacím účinkom. Ponúka konzistentnú trajektóriu strely a dostatok energie aj na väčšie vzdialenosti. [1, 2, 3] Štandardné balistické parametre: • Hmotnosť strely: Bežne od 9,3 g do 11,7 g (143 až 180 grainov) • Úsťová rýchlosť: Približne 800 až 840 m/s (v závislosti od laborácie) • Úsťová energia: Pohybuje sa v rozmedzí 3 200 až 3 600 J • Účinný dostrel: Až do vzdialenosti 800 až 1 100 metrov
https://www.google.com/search?q=%C5%A1tatistick+priemer+vystrelen%C3%BDch+n%C3%A1bojov+na+usmrtenie+vojaka+vo+vietname&authuser=0&sxsrf=APpeQnssjQq7ws5vl6TJVaIfwIBcLaAYcw%3A1782120087163&udm=50&aep=10&ntc=1&mstk=AUtExfA9rcaqDSRNg4M-NjXKIjdMWHu8PgOvpQgJIq3sVGsPnuANmrgr4_4wHi0O9O0W8lqij9-qCzMnibJc3zj--2pA4x6sRGQy7GucrCORa1TATDUfwKy7yeSDhlsbgXY_Puqd6tKutqyHU3XxQ1mJ3fR2XgVHZlBQk9UOhItTCXZqhsaJax6EITbueWi-WYuROYo41HaNzbk2XJSqlEC4Wj66eWD2de9dEFiOyX1XUDKnaQBLMmt3CkpiYg&aioh=3&csuir=1&cs=1&mtid=Fv84apCeJdm3i-gPkor0-Q8
Balisticky vykon sa uvadza v Jouloch. Takze podla teba aky balisticky vykon ma "naboj stredneho balistickeho vykonu" merany v Jouloch???
mám to v jednom z tých doplňujúcich komentárov... len neviem prečo, nezobrazí ho celý... a aj ja to vidím, len keď ho dám upraviť... teda "stredný" balisticky výkon pri puškovom náboji cca 1500J na 100m, resp. do 1800-2000 na ústi hlavne...
výkon puškových kalibrov sa meria pri 18"(20"?) hlavniach, teda okolo tých 1500 J na 100m pri 7,62x39,(pištoľové pri 120mm dĺžke hlavne).... pri štandardne používaných 14,5" a skracovanie na 11" je reálne výkon nižší... a viac parametrov, ktoré to ovplyvňujú...
SVT, SVD - 24" hlaveň
A co takto taky naboj .460 SW Mag.? Ten ma taky isty vykon (a aj vacsi) ako udavas a predsa sa nikde neoznacuje ako naboj stredneho balistickeho vykonu! O naboji .50 AE (cca 2000-2400J) ani nehovoriac. No a mame tu aj taky naboj .500 SW, ktory ma daleko vacsi vykon a tiez o nom nikto nehovori ako o naboji stredneho balistickeho vykonu. Ale vratim sa nazad k 7,62x39. Pises ze stredny balisticky vykon je 1800-2000J. Preco potom naboj 7,62x39 ma uvadzany vykon cez 2100 J a oznacuju ho za stredny? Preco napriklad naboj 5,45x39 pre AK74 s vykonom cca 1300-1400J sa oznacuje za stredny, ked nedosahuje ani len tu tebou spominanu spodnu hranicu 1800 J? Preco naboj 5,56x45NATO sa oznacuje ako stredny, ked jeho vykon sa pohybuje cca od 1600-1750 J a nedosahuje ani len ten spodok tebou popisanych 1800J? Nechcem ta sklamat, ale v odbornej praxi sa naozaj nikde nedelia naboje na "stredny" alebo iny balisticky vykon.
neviem o čo Ti ide, teda Ti ani nepomôžem... začali sme v 1943.. teda puškovým(karabinovým) nábojom z roku 1943.. ty k tomu primiešaš atypické pištoľové, resp. revolverové náboje, potom porovnávaš výkon náboja z roku 1974 ...
uniká Ti podstata, balistika uvedených nábojov, náboj z 1974(ktorý mal ten z 1943 nahradiť), dosahuje pri nižšej váhe a menšom kalibri porovnateľné, resp. lepšie balistické parametre na vzdialenosť 300-600m teda schopnosť presnejšej a ešte účinnej streľby od 200 600m... aj keď úsťový výkon a rýchlosť sú menšie - čo zas dáva výhodu menšieho spätného rázu...
a so zlepšovaním balistickej ochrany jednotlivca sa zase vraciame k výkonnejším a väčším kalibrom...
Pojem stredný balistický výkon (v poľovnej a streleckej terminológii) vznikol ako prirodzený kompromis medzi dvoma extrémami: slabými malorážkovými nábojmi a ťažkými, silnými „magnum“ kalibrami.Tu je stručná história a dôvody jeho vzniku:1. Vojenský pôvod (Stredný náboj / Intermediate Cartridge)Skutočný technický základ tohto pojmu vznikol počas druhej svetovej vojny.Problém: Vojaci vtedajších armád používali buď príliš silné puškové náboje (napr. 7,92×57 mm Mauser alebo .30-06 Springfield), ktoré mali obrovský dostrel, ale zbraň sa v plnej automatike nedala udržať, alebo slabé pištoľové náboje v samopaloch (napr. 9 mm Luger), ktoré mali krátky dostrel.Riešenie: Analýzy ukázali, že väčšina prestreliek prebieha na vzdialenosť do 300 až 400 metrov. Vznikla požiadavka na náboj so stredným výkonom – dostatočne silný na 300 metrov, ale dostatočne slabý na to, aby sa zbraň dala ovládať pri streľbe dávkou.Prvé úspechy: Takto vznikol nemecký náboj 7,92×33 mm Kurz pre prvú útočnú pušku StG 44 a neskôr legendárny sovietsky náboj 7,62×39 mm pre AK-47.2. Prechod do poľovníctva a športuPo vojne sa logika optimálneho výkonu preniesla aj do civilnej sféry, kde sa hľadal ideálny pomer medzi spätným rázom a ranivým účinkom.Definícia potrieb: Pre bežný lov raticovej zveri v Európe a Severnej Amerike nebolo potrebné používať extrémne silné a drahé náboje vyvinuté na africkú zver (ako 375 Holland & Holland). Zároveň boli bežné vojenské náboje ako 7,62×51 mm NATO (civilný .308 Winchester) upravené na poľovné účely.Udomácnenie pojmu: Výrobcovia a balistici začali kalibre s úsťovou energiou približne medzi 2 500 až 4 000 Joulov označovať ako náboje so stredným balistickým výkonom.Prečo sa tento pojem drží dodnes?Označuje optimálnu zónu, v ktorej strelec získa:Dostatočnú dopadovú energiu na humánny lov zveri.Plochú a čitateľnú trajektóriu letu strely do 200 – 300 metrov.Prijateľný spätný ráz, ktorý nespôsobuje strach zo streľby a umožňuje presnejšie mierenie.
No, mladý, už v Európe najbežnejší pištoľový náboj 9mmLuger alias 9x19mm alias 9mmPara má strednú úsťovú rýchlosť vyše 400m/s, čo je viac ako rýchlosť zvuku okolo 330m/s. O 10mmAuto alebo 5.7x28mm (trochu beštiálne drahý) ani nehovorím. A aj ruský Tokarev 7.62x25mm je hodne rýchlejší ako zvuk. (Podľa mňa je to jeden z najlepších pištolových nábojov. Len neexistujú preň západné pištole - podľa mňa z politických dôvodov- lebo je ruský.) A hrozivý revolverový kaliber .454Casull aj proti grizzlym a ľadovým medveďom - tak na ten ani nepomysli.