Omyly a správnosti

Bratislava 4. júna (TK KBS) Katolícka cirkev si dnes, vo štvrtok 4. júna 2026, pripomína prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ľudovo nazývaný Božie telo.

Táto slávnosť je oslavou daru Eucharistie, ktorú ustanovil Pán Ježiš pri Poslednej večeri, a vyjadruje vieru v skutočnú prítomnosť Krista pod spôsobom chleba a vína. Sviatok má hlboké historické korene siahajúce do 13. storočia, kedy bol na podnet bl. Juliány z Lutychu a následne pápeža Urbana IV. zavedený do celého liturgického kalendára Cirkvi, aby sa jednotne uctilo toto veľké tajomstvo lásky. Súčasťou tejto výnimočnej slávnosti sú tradičné eucharistické procesie, ktoré majú v Cirkvi starobylú tradíciu ako verejná forma oslavy Boha. Počas sprievodu sa Oltárna sviatosť nesie v monštrancii ulicami, pričom sa zvyčajne zastavuje pri štyroch pripravených oltárikoch symbolizujúcich štyri svetové strany, čo vyjadruje Božiu ústretovosť k celému svetu. Veriaci, ktorí sa nábožne zúčastnia na tejto eucharistickej procesii, môžu za obvyklých podmienok získať úplné odpustky. Hoci sa tajomstvo Eucharistie slávi pri každej svätej omši, tento sviatok poskytuje príležitosť na jej slávnostnejšie vyzdvihnutie mimo kontextu veľkonočného obdobia. Dnešná podoba sviatku v sebe spája úctu k Telu i Krvi Kristovej, čím rozvíja pôvodný zámer pápeža Urbana IV. o jednotnom tajomstve Eucharistie. Slávnosť tak zostáva dôležitým svedectvom viery a verejným vyznaním úcty k Spasiteľovi, ktorý je skutočne prítomný v Oltárnej sviatosti. / prevzaté zon stránky KBS, Foto: Archív Biskupstva Nitra /

Úvaha k prednesenému. Pre katolíkov prameň života, večný chlieb, záruka večnosti… Spoločné telo, cirkev sa buduje práve cez premenu nás prostredníctvom božieho pôsobenia v nás. Určite sedí prirovnanie k bežnému životu. Človek sa namáha, ako je i dané, v pote tváre a strádaniach míňa svoju energiu a potrebuje doplniť, čo nechal v námahe dňa. Bohom obdarený človek citom svojej potreby dopĺňa čo treba, vodu, nápoje, jedlá. Na základe opäť svojich prirodzených potrieb, ktoré doňho vložil stvoriteľ. Človek čo stratil veľa energie, ale i bežných látok, ako to u ž vieme, ako sú vitamíny, stopové prvky, rôzne zlúčeniny, ktoré dopĺňa cez biologickú premenu potravín v žalúdku, ale i spracovanie v bunkách a nespočetným radom procesov a vzájomného pôsobenia týchto procesov sa nám v tele obnovuje potrebná životná sila. Ak sa nás niekto fyzicky dotkne, je to signál, že napríklad niekto od nás niečo chce, chce nám niečo dať, che nás upozorniť. Naše zmysly reagujú na podnet. Dáme si kávu a očakávame prísun kofeínu. Necítime priamy dotyk, avšak cítime pôsobenie kofeínu a jeho reakciu na naše telo, dalo by sa povedať, že dokonca ani nie kofeín cítime, ale jeho pôsobenie v našom tele. Ako to funguje? Cez procesy látkovej premeny. Nuž nevieme ale ako, a mnohé neobjasňuje ani súčasná veda. Prirodzené zákonitosti nás vždy prekvapujú svojou zdanlivou jednoduchosťou, ktorá pôsobí a cez zložitosť i nastavenou pravidelnosťou, dôslednosťou a neustálym opakovaním sa procesov, ktoré nevnímame v sústredení sa na naše vlastné ja, ale sú hybnou silou nášho života.

Dokonca nevieme ani ako vznikajú tie nutričné prepotrebné potraviny rastlinného pôvodu cez napríklad fotosyntézu. Nuž, čo už, s tým sa až tak nezaoberáme. Venujeme sa hlavne gurmánstvu, gastronómii, kulinárstvu, hlavne aby sme si pripravili všetko chutne, zabezpečili si naše osvieženie, posilnenie,potešenie pre telo i srdce. Ako to má súvislosť s Telom a Krvou Ježiša Krista? Vari ten, čo z ničoho stvoril, to, čo ak mi nepoznáme, nevieme ani opísať, ani pochopiť, nieto stvoriť, nedal do svojho diela i obrátený postup, kde z ničoho vzniká hmotné a z hmotného duchovné? Cirkev správne pomenúva túto skutočnosť, ako premenu, ktorá je vďaka Kristovej obete prameniacej z neba cez veľkonočné uskutočnenie svätého trojdnia darované ľudstvu, aby ho premenilo a zmenilo srdcia kamenné na srdcia pripodobnené jemu, milosrdnému spasiteľovi.

Takže nebojme sa jesť potravu, určené pre telo, lebo to je tiež boží dar,pôst chápme viac, ako vzdanie sa Zla, nadbytočnosti ponúkaných dobier, aby sme mali život a nebojme sa prijať Eucharistiu v stave milosti, aby sme mali život v hojnosti, komplexnejší, plnší, mierou plnou v možnosti a príležitosti v osobitnej schopnosti každého človeka jednotlivo v rôznosti našich povalaní. Niekto povie, tak ľudovo. Len si nerob ťažkú hlavu, však stačí sa najesť a je to, nepotrebuješ všetko vedieť. Nuž, ale čo bude potom, z toho si treba robiť i ťažkú hlavu. Nie len chlebom je človek.