Nadpis článku je mätúci a nie je v súlade s dokumentom.
Článok vyšiel pod sloganom Grundsatzprogramm des christlichen Pazifismus =Základný program kresťanského pacifizmu.
Nezmysel.
Používajú sa slová ako pacifizmus v encyklike Magnifica Humanitas?
Vôbec, ani zmienka.
Prečo teda takýto názov? Manipulácia, úmyselné klamstvo, chyba tlače? Veľmi nepravdepodobné. Encyklika je pápežský obežník o aktuálnych bodoch kresťanského života a zároveň cirkevná bula. Nadpis článku je mätúci a nie je v súlade s dokumentom. Otázka znie: Zapamätáme si vysvetlenie novinárov, chytľavé heslo v mysliach vládcov, alebo si radšej prečítame text encykliky, aby sme pochopili kresťanský pohľad na vojny a používanie umelej inteligencie? Doporučujem mať nie len informácie z druhej ruky, ale ako bolo povedané. Hovor čo bolo povedané a nie o tom, čo ti bolo povedané o povedanom. Inak, čerpajme z prameňa, ak ľudia nepoznajú písma, katechizmus, cirkevné dokumenty, históriu cirkvi, životy svätých, výroky apoštolov, súlad medzi božími zjaveniami od histórie a počiatkov vekov až podnes a nechápeme, že viera je z hlásania a zjavenia, nuž potom ťažko evanjelizovať, iba ak nechať sa zmiasť a sami potom uvádzať do omylov v ktorých svet je ponorený až po uši.
Dá sa všetko porovnať? Môže byť človek potrestaný za to, že zavrie psa a nedá mu šancu sa sám nakŕmiť? Odpoveď AI je približne nasledovná:
Áno, takáto osoba môže byť vážne právne postihnutá. Slovenský zákon definuje zviera ako živú, cítiacu bytosť a odopieranie potravy a vody spolu s obmedzením pohybu sa klasifikuje ako týranie zvierat. Aké sú tresty a dôsledky: • trestné stíhanie: Úmyselné nútenie zvieraťa k utrpeniu, hladovaniu a smädu je trestným činom týrania zvierat, ktorý sa trestá odňatím slobody na 1 až 5 rokov.
Spojené štáty uvalili na Kubu v roku 1963 úplné diplomatické a obchodné embargo. Kuba má významnú geografickú polohu a ovláda značnú časť amerického stredomoria. Teraz prominentný politik vyhlasuje, že si musí podmaniť Kubáncov, pretože nie sú schopní vládnuť svojej krajine, no…
Nemám ostrov, ani psa, ale myslím si, že oboje by sa malo oceňovať aspoň porovnateľne.
Zákon ombudsmana v živote spoločnosti sa má stať ideologizmom.
Ochrana – obrana človeka, nemá byť poznačená ideológiou. Jeho hlavným poslaním je chrániť človeka, jeho ľudskosť a práva. Mandát verejného ochrancu práv (ombudsmana) je postavený tak, že nechráni zákon samotný ani štátne inštitúcie, ale jednotlivca pred ich nesprávnym alebo nespravodlivým rozhodovaním. Už niekoľkokrát som počul od ochrancu ľudských práv, že on je garantom spravodlivých zákonov. Akýsi zákonník v životnej veľkosti a preukázateľnej spravodlivosti v praxi? Zákon bez citu k ľudskosti sa stáva tyraniou a nehľadajme v histórii, ak táto skutočnosť je pretláčaná do nášho života. Viem, že naša ústava zaručuje starostlivosť v najvyššej kvalite pre priebeh dobrého materstva. Pán ombudsman, verejný ochranca života, sú u nás zákony v súlade? Určite nie sú v súlade s garanciou materstva, ale sú v súlade s požiadavkou na bezpečný priebeh likvidácie života v lone matky. Takto si tento pán predstavuje svoj úrad. A teraz vytiahol podobne špinavú kartu. Máme tu cez tucet registrovaných a štátom podporovaných cirkví, Pán ochranca nehľadá spôsob, ako zabezpečiť bezpečný a neohrozený život veriaceho kresťana, nakoľko kresťanstvo je jedno z najprenasledovanejších cirkví vo svete, ale hľadá spôsoby ako infiltrovať do spoločnosti neobmedzený prísun vraj spoločenstiev veriacich. V Nemecku to už majú vyhodnotené, tam stačilo, ak sa prihlásili v počte 50 a mali nárok na všetko, hlavne na finančnú podporu. Sami skonštatovali, že z takých peňazí sa financovalo i betónovanie bunkrov pre teroristov pôsobiacich na blízkom východe, sekta v Brazílii... nebudem konkretizovať, väčšina ľudí vie o čo ide a ak to nevie pán ochranca, mal by skončiť, ak to vie a neriadi sa tým, mal by skončiť určite.
Mega-mešita rastie priamo v srdci Európskej únie: Osmanský monument úplne zmení panorámu V štrasburskej štvrti Meinau, len niekoľko kilometrov od sídla Európskeho parlamentu, vyrastá stavba, ktorá svojou architektúrou aj ambíciami úplne mení panorámu mesta. Mešita Eyyûb Sultan, pomenovaná po blízkom spoločníkovi proroka Mohameda, nebude len modlitebňou, ale masívnym nábožensko-kultúrnym komplexom, ktorý sa po dokončení zaradí medzi najväčšie svojho druhu v Európe.
Príklad a dosť výrazný, dôverného spojenia ideologizácie našej spoločnosti, vyjadrovania i praktizovania kresťanstva v súlade s modernizmom a ideologizáciou zdôvodnenia nášho konania v prospech vraj spoločnosti a všeobecnému dobru.Nie, to nie je služba, ani obeta, Boh nestvoril občana, ale človeka, ako muža a ženu ich stvoril. Veriaci moslim je podriadení tým, ktorí tomu lepšie rozumejú a my ostatní sme podriadení tým, ktorí tomu rozumejú podobne. Dva symboly, dva podobné svety, ako napísal pán básnik v krvavých sonetoch, tak vzdialení ste od učenia Krista.
Kotva našej beznádeje. Majú i kresťania svoj MINHAJ?
Nuž určite, v istom zmysle a nie malý. Aplikácia, ktorý si pre svojich členov pripravila a rozširuje islamská komunita, je vlastne technický prostriedok spoločenskej ustanovizne na upevňovanie šírenie a praktizovanie viery. Dodajme, že predpokladáme vo viere v konania dobra, s úmyslom pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Niečo porovnateľné v kresťanskej tradícii nie je. Prečo a aký je rozdiel? MINHAJ (z arabského „cesta“ alebo „metodológia“) je oficiálna digitálna platforma a mobilná aplikácia, ktorú vytvorila Svetová liga moslimov (Muslim World League). Slúži ako komplexný a oficiálne overený zdroj islamského učenia, ktorý má moslimom na celom svete poskytnúť jednotný výklad viery. Nie ako, ale čo? Presne. Náboženstvo je vzťah medzi Bohom a človekom a kresťanstvo vychádza zo zjavenia Pravdy o Bohu skrze Krista a tak vieroučné knihy vysvetľujú vieru. Stručne povedané, nie čo máme presne robiť, ale ako, v akom stave zodpovednosti voči základnému princípu poriadku, dobra,užitočnosti, prospešnosti jednotlivca i celku s komplexnejším vyjadrením v láske. Jadro teologického a praktického rozdielu v tom, ako obe náboženstvá fungujú. Zatiaľ čo kresťanstvo kladie dôraz na svedomie jednotlivca a osobnú obetu, islam kladie dôraz na zákon a spoločenstvo. Rozdiel, ktorý vnímame, vyplýva z dvoch odlišných pohľadávok, ktoré tieto náboženstvá na človeka kladú: V kresťanstve smeruje hrdinstvo viery často dovnútra a k obete (stáť si za svojím vzťahom s Bohom proti celému svetu). V islame smeruje hrdinstvo viery k poslušnosti a disciplíne (správne plniť pravidlá v rámci komunity pod vedením tých, ktorí majú poznanie).
Nuž a rozdiel v živote jednotlivcov v živom uskutočňovaní viery? Dalo by sa povedať, ako za totality, tam i tu. Dobrý moslim je ten, čo nedá príliš na vrchnosť a dobrý kresťan, ktorý uskutočňuje dobro nepočúvajúc svet, lebo ten sa i u nás tvári ako kresťanský, no je popretkávaný modernizmom a tak škodlivým namýšľaním si, že svojim pokrokovým správaním, vzdelaním dosiahneme pokoj a ešte sa i sami spasíme. Áno, treba dobré skutky, veď vďaka ním nám je daná viera i ostatné cnosti, avšak sprostredkovateľom viery i zavŕšiteľom spásy je Boh. Skutky lásky sú uskutočniteľné len prostredníctvom vlastníka, ktoré sú hojne rozdávané v poriadku milosti v cirkvi a svet ich rozozná len ak sú sprostredkované v Duchu. Inak sa naše skutky, hoci s dobrým úmyslom ostávajú kotvou beznádeje. Avšak, každá úvaha kresťana, každá činnosť, každé rozhodnutie, by malo byť vo viere i v poriadok milostí. Ak neveríme avšak rešpektujeme, a je to v súlade s písmami voči jednotlivcovi, inštitúcii, štátnemu zriadeniu, vrchnosti a je to v poriadku a v rozpore s islamskou vierou, musíme tak uvažovať i vo viere k zjavenému a nám danému Spasiteľovi a zbavíme sa tej kotvy beznádeje, ktorou my sami sme. My sa musíme umenšovať, aby On mohol pôsobiť.
Tu im povedal:
„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
My ľudia si sťažujeme a je to takmer ľudový folklór viniť, kritizovať a hľadať si vinníka i svojich pochybení mimo seba. Povieme si, ak nás niekto upozorní, že je to koniec koncov, také ľudské. Prečo, aké sú dôvody a má to svoje dôsledky? Určite, žiadna nehoda nie je náhoda, má svoju príčinu i prapríčinu. Niekedy je to hlbšia myšlienka, niekedy slovo, čo nás silne ovplyvňuje. Poznáme sa. Nuž a poznáme sa dobre? Najlepšie by bolo opýtať sa svojho okolia, avšak potrebovali by sme ozaj dobrého pozorovateľa, úprimného sprievodcu, človeka schopného správne vyjadriť svoj postreh k nám, otvorenosť, pravdivosť a možno i kus odvahy. Šťastný človek, ktorý takú osobu stretne,. Či už v priateľovi spolupracovníkovi, v rodine. Pri jednom rozhovore s veľmi skúseným cestovateľom a lingvistom som dostal od neho otázku či som veriaci. Prikývol som, nič som neobjasňoval skôr čakal ďalšiu otázku poprípade vysvetlenie jeho zvedavosti. Ako sa povie, čakal som odkiaľ vietor fúka a on mi povedal, že som šťastný človek. Veľa sme to už nerozvádzali a ani si nepamätám, ako rozhovor pokračoval, možno i preto, že myšlienka medzi vierou a šťastím mi trocha rozvírila myseľ a , keďže myšlienka vyháňa myšlienku na iné veľa priestoru neostalo.
Možno Vás, ktorí ste čítali román Rimanka od Alberta Moraviu vlastným menom Alberto Pincherle taliánského spisovateľa, ktorý tvoril poviedky, romány a scenáre a zaoberal sa novinárskou činnosťou a bol prenasledovaný Mussoliniho režimom a neskôr aj povojnovou talianskou cenzúrou zaujme rovnako ako mňa myšlienka, ktorá v diele rezonuje, že každý si hľadá svoj raj v pekle iných. Často zistíme, už neskoro, že sme sa mýlili a šli sme cestou skrátenou, nie svojou, dlhšou, hĺbavou, striedmou, vytrvalou v čnostiach. Úprimnosť. Skutočne, úprimne veríme, alebo neveríme, ako to je? Áno na otázku vzťahu som odpovedal jednoznačne, bezprostredne a bez pretvárky. Hovorím na otázku vzťahu i keď otázka bola či verím. Prečo to takto vyťahujem na svetlo, ako sa ľudovo povie na svetlo božie? Chcem upozorniť na skutočnosť viery, ktorá je podmienkou šťastia, veď nám bolo povedané, chcem, aby ste mali život a mali ho v plnosti. Avšak tiež i vo viere platia i ďalšie pravdy, napríklad, že viera bez skutkov je mŕtva. Úprimnosť v sebapoznávaní, je dôležitá, verím tak, osobne, vzťahovo, verím, viem, že vykupiteľ žije, že je s nami a že mám s ním osobný vzťah? A už tu máme výhrady, rovnako ako proti Pavlovi, ktorý, keď hovoril o kresťanskej morálke bol chrumkavý, avšak keď začal hovoriť o zmŕtvych vstaní Krista, mnohí mávli rukou a odišli. Niekde tu nám začína naša pretvárka, ktorá nahrádza úprimnosť a naša viera nie je vzťahom, ale vyjadrením. V prvom liste Korinťanom (15. kapitola, verš 50). Apoštol Pavol tam píše: „Hovorím však toto, bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť.“ (Slovenský ekumenický preklad). Čo to v baptistickom (a všeobecne kresťanskom) kontexte znamená? Baptisti tento verš interpretujú nie ako popretie vzkriesenia tela, ale ako vysvetlenie jeho premeny: Pavol v tej istej kapitole vysvetľuje, že „všetci budeme premenení“ – naše staré telá budú „oblečené“ do nesmrteľnosti. Pri mojom vyobrazení stretnutia dvoch predstaviteľov štátov(/skôr akási fikcia, lebo kráľ ozaj hovoril o spoločnom dedičstve a média toho vsúvali spoločnú krv, akoby on hovoril, čo chceli tvorcovia médií počuť/, chcem poukázať na skrytosť, až utajenie skutočných pohnútok, ktoré by nás mali viesť v rozhodovaní sa pre život.
Sme príliš materializovaní a jednostranní. Chceme vyjadriť všetko prístupnou formou pre každého na základe materiálne reálneho videnia a zabúdame, že reál je niečo viac. Realita je i komplexnosť, je i dopĺňanie i toho čo nevidíme, nemáme možnosť zjesť, pochváliť sa tým, preukázať svoju dokonalosť. Veď pre večnosť ostáva nie to čo vidíme, ale to čo nevidíme. Na vyváženosť v hudbe to počujeme zreteľne pri lepšej technike použijúc kvalitu pri sprostredkovaní všetkých tónov. Keď nemáme takúto možnosť, i vtedy nás ovplyvňuje všetko čo skladatelia, interpreti, hudobníci do skladby, diela dali. Ak celé dielo sprostredkujeme len cez jedného sólistu, môže to byť zaujímavé, ale nie je to kompletné. Dielo. A o tom je i život. Dnes je veľa ľudí vystrašených pre jednostrannosť činností, vzťahov, osamelosti a hlavne sústredenosti na jeden jediný hmotný priestor, čas spojený s výsledkom. Musím to mať. Nemám na iné čas, musím to a tamto. Nuž, ale každý máme rovnako, aspoň teda približne rovnako vymeraný čas, okolo 70-80 rokov v priemere. Pochopiť zložitosť a dôležitosť i duchovna nám nedáva sústredenosť len na materiálno, ono jablko v knihy Kniha Genezis – Gn 3 :6/A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol. / vysvetlené i Prvý Jánov list – 1 Jn 2, 12–17 Plnenie Božej vôle 12Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy. 13Otcovia, vám píšem: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Mládenci, vám píšem: Premohli ste Zlého. 14Napísal som vám, deti: Poznali ste Otca. Napísal som vám, otcovia: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého. 15Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. 16Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. 17A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky. Zhodnosť v popise zvodného ovocia—jablko ako žiadostivosť, očí, žiadostivosť tela i pýcha život. Veľa vidieť, veľa prežiť a majúc niečo znamenať. To je to viditeľné. A čo je skryté, čo treba odkrývať, nuž čerpať z prameňa tak poďme na to spoločne, kde sa čo skrýva a čo treba odstrieť pre svet? Ľudsky nemožné a preto máme ponuku božej pomoci v Márii, božej rodičky. Ona pozná človeka, lebo prežila detstvo i materstvo i bolesti tohto sveta a naučila sa ich prekonávať cestou lásky i pokoja, cestou božou, lebo to je jej Syn, ktorá tiež pozná a pomôže nám nájsť cestu k nemu, k životu k pravde o Bohu o nás samotných. MODLITBY ZASVÄTENIA SA NEPOŠKVRNENÉMU SRDCU PANNY MÁRIE
Uvedené formuly sa používajú pri slávnostných príležitostiach. Vyjadrujú životný program a môžu teda príležitostne slúžiť ako látka k rozjímaniu alebo ku spytovaniu svedomia. Avšak zasvätenie Panne Márii je dobre obnovovať aj denne. Je to úkon lásky a dôvery našej vôle, ktorý možno vyjadriť vlastnými slovami, alebo krátkymi formulami, ktoré sa prípadne už používajú. Uvádzame tu niektoré najjednoduchšie a najobvyklejšie:
– Panna Mária, zasväcujem sa ti pre víťazstvo tvojho Nepoškvrneného Srdca.
– Som celý tvoj a všetko, čo mám, ti obetujem, najmilší Ježišu, prostredníctvom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, našej najmilšej Matky.
– Dobrá Matka, príjmi ma takého, aký som, a urob ma takým, akého ty ma chceš mať.
– Mária, Matka moja, zasväcujem sa tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu v živote i v smrti, aby ma chránilo od každej záhuby duše i tela. Viem, Matka, že tí, ktorých ochraňuješ, sú v bezpečí a preto sa odovzdávam tvojmu Srdcu s úplnou dôverou pre čas i pre večnosť. Amen.
Ako vidno, nejde ani tak o slová, viac-menej krásne alebo početné, ale o úprimný životný záväzok.
Nestarajme sa, ako ton funguje, na všetky otázky nemáme odpovede, avšak nebo nám dáva odpovede na všetko čo potrebujeme ku spáse a tak i k bežnému životu oddanému dobru. Mária je modelom pokory a my dnešní ľudia, ľudí doby, ktorá je už tu potrebujeme pokoru i pred odkrývaním toho, čo nás presahuje a bráni nám v prístupe k tomu čo je dobré, a dobrý je iba Boh. Treba si ale ujasniť, že problém je stály, teraz však nejako silnejší a ovládajúci nás, až tak, že blúdime v kruhu. Starozákonní ľudia verili na obete, to čo zaniká, je nestále, efemerne, nie božie, nie večné. Novodobí ľudia, ľudia nového zákona veria na svoje vlastné, morálne snahy, na svoje vlastné intelektuálne morálne schopnosti Riešením sú odkryť tieto pochybenia, zmeniť zaostrenie na to, čo je večné. Obnova musí byť radikálna, nejedná sa o opravu, ale o radikálny návrat k pôvodine, k prameňu. Bolo povedané, že vidíme, ako v zrkadle a rovnako náš život by mal zrkadliť božie nastavenia pre naše snaženia. Život je zložitý a každá dobrá myšlienka potrebuje spojencov. Odkryť spoločne a pretransformovať zaužívané, zahmlievajúce, stereotipy aby boli zrkadlom správnosti pre modernú dušu dneška potrebuje možno tvoj pohľad, tvoju radu a podobne, určite nie výklad písma, ktoré prináleží tým, ktorých Boh poslal.
