Bratislava 4. júna (TK KBS) Katolícka cirkev si dnes, vo štvrtok 4. júna 2026, pripomína prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ľudovo nazývaný Božie telo.
Táto slávnosť je oslavou daru Eucharistie, ktorú ustanovil Pán Ježiš pri Poslednej večeri, a vyjadruje vieru v skutočnú prítomnosť Krista pod spôsobom chleba a vína. Sviatok má hlboké historické korene siahajúce do 13. storočia, kedy bol na podnet bl. Juliány z Lutychu a následne pápeža Urbana IV. zavedený do celého liturgického kalendára Cirkvi, aby sa jednotne uctilo toto veľké tajomstvo lásky. Súčasťou tejto výnimočnej slávnosti sú tradičné eucharistické procesie, ktoré majú v Cirkvi starobylú tradíciu ako verejná forma oslavy Boha. Počas sprievodu sa Oltárna sviatosť nesie v monštrancii ulicami, pričom sa zvyčajne zastavuje pri štyroch pripravených oltárikoch symbolizujúcich štyri svetové strany, čo vyjadruje Božiu ústretovosť k celému svetu. Veriaci, ktorí sa nábožne zúčastnia na tejto eucharistickej procesii, môžu za obvyklých podmienok získať úplné odpustky. Hoci sa tajomstvo Eucharistie slávi pri každej svätej omši, tento sviatok poskytuje príležitosť na jej slávnostnejšie vyzdvihnutie mimo kontextu veľkonočného obdobia. Dnešná podoba sviatku v sebe spája úctu k Telu i Krvi Kristovej, čím rozvíja pôvodný zámer pápeža Urbana IV. o jednotnom tajomstve Eucharistie. Slávnosť tak zostáva dôležitým svedectvom viery a verejným vyznaním úcty k Spasiteľovi, ktorý je skutočne prítomný v Oltárnej sviatosti. / prevzaté zon stránky KBS, Foto: Archív Biskupstva Nitra /
Úvaha k prednesenému. Pre katolíkov prameň života, večný chlieb, záruka večnosti… Spoločné telo, cirkev sa buduje práve cez premenu nás prostredníctvom božieho pôsobenia v nás. Určite sedí prirovnanie k bežnému životu. Človek sa namáha, ako je i dané, v pote tváre a strádaniach míňa svoju energiu a potrebuje doplniť, čo nechal v námahe dňa. Bohom obdarený človek citom svojej potreby dopĺňa čo treba, vodu, nápoje, jedlá. Na základe opäť svojich prirodzených potrieb, ktoré doňho vložil stvoriteľ. Človek čo stratil veľa energie, ale i bežných látok, ako to u ž vieme, ako sú vitamíny, stopové prvky, rôzne zlúčeniny, ktoré dopĺňa cez biologickú premenu potravín v žalúdku, ale i spracovanie v bunkách a nespočetným radom procesov a vzájomného pôsobenia týchto procesov sa nám v tele obnovuje potrebná životná sila. Ak sa nás niekto fyzicky dotkne, je to signál, že napríklad niekto od nás niečo chce, chce nám niečo dať, che nás upozorniť. Naše zmysly reagujú na podnet. Dáme si kávu a očakávame prísun kofeínu. Necítime priamy dotyk, avšak cítime pôsobenie kofeínu a jeho reakciu na naše telo, dalo by sa povedať, že dokonca ani nie kofeín cítime, ale jeho pôsobenie v našom tele. Ako to funguje? Cez procesy látkovej premeny. Nuž nevieme ale ako, a mnohé neobjasňuje ani súčasná veda. Prirodzené zákonitosti nás vždy prekvapujú svojou zdanlivou jednoduchosťou, ktorá pôsobí a cez zložitosť i nastavenou pravidelnosťou, dôslednosťou a neustálym opakovaním sa procesov, ktoré nevnímame v sústredení sa na naše vlastné ja, ale sú hybnou silou nášho života.
Dokonca nevieme ani ako vznikajú tie nutričné prepotrebné potraviny rastlinného pôvodu cez napríklad fotosyntézu. Nuž, čo už, s tým sa až tak nezaoberáme. Venujeme sa hlavne gurmánstvu, gastronómii, kulinárstvu, hlavne aby sme si pripravili všetko chutne, zabezpečili si naše osvieženie, posilnenie,potešenie pre telo i srdce. Ako to má súvislosť s Telom a Krvou Ježiša Krista? Vari ten, čo z ničoho stvoril, to, čo ak mi nepoznáme, nevieme ani opísať, ani pochopiť, nieto stvoriť, nedal do svojho diela i obrátený postup, kde z ničoho vzniká hmotné a z hmotného duchovné? Cirkev správne pomenúva túto skutočnosť, ako premenu, ktorá je vďaka Kristovej obete prameniacej z neba cez veľkonočné uskutočnenie svätého trojdnia darované ľudstvu, aby ho premenilo a zmenilo srdcia kamenné na srdcia pripodobnené jemu, milosrdnému spasiteľovi.
Takže nebojme sa jesť potravu, určené pre telo, lebo to je tiež boží dar,pôst chápme viac, ako vzdanie sa Zla, nadbytočnosti ponúkaných dobier, aby sme mali život a nebojme sa prijať Eucharistiu v stave milosti, aby sme mali život v hojnosti, komplexnejší, plnší, mierou plnou v možnosti a príležitosti v osobitnej schopnosti každého človeka jednotlivo v rôznosti našich povalaní. Niekto povie, tak ľudovo. Len si nerob ťažkú hlavu, však stačí sa najesť a je to, nepotrebuješ všetko vedieť. Nuž, ale čo bude potom, z toho si treba robiť i ťažkú hlavu. Nie len chlebom je človek.
Nadpis článku je mätúci a nie je v súlade s dokumentom.
Článok vyšiel pod sloganom Grundsatzprogramm des christlichen Pazifismus =Základný program kresťanského pacifizmu.
Nezmysel.
Používajú sa slová ako pacifizmus v encyklike Magnifica Humanitas?
Vôbec, ani zmienka.
Prečo teda takýto názov? Manipulácia, úmyselné klamstvo, chyba tlače? Veľmi nepravdepodobné. Encyklika je pápežský obežník o aktuálnych bodoch kresťanského života a zároveň cirkevná bula. Nadpis článku je mätúci a nie je v súlade s dokumentom. Otázka znie: Zapamätáme si vysvetlenie novinárov, chytľavé heslo v mysliach vládcov, alebo si radšej prečítame text encykliky, aby sme pochopili kresťanský pohľad na vojny a používanie umelej inteligencie? Doporučujem mať nie len informácie z druhej ruky, ale ako bolo povedané. Hovor čo bolo povedané a nie o tom, čo ti bolo povedané o povedanom. Inak, čerpajme z prameňa, ak ľudia nepoznajú písma, katechizmus, cirkevné dokumenty, históriu cirkvi, životy svätých, výroky apoštolov, súlad medzi božími zjaveniami od histórie a počiatkov vekov až podnes a nechápeme, že viera je z hlásania a zjavenia, nuž potom ťažko evanjelizovať, iba ak nechať sa zmiasť a sami potom uvádzať do omylov v ktorých svet je ponorený až po uši.
Dá sa všetko porovnať? Môže byť človek potrestaný za to, že zavrie psa a nedá mu šancu sa sám nakŕmiť? Odpoveď AI je približne nasledovná:
Áno, takáto osoba môže byť vážne právne postihnutá. Slovenský zákon definuje zviera ako živú, cítiacu bytosť a odopieranie potravy a vody spolu s obmedzením pohybu sa klasifikuje ako týranie zvierat. Aké sú tresty a dôsledky: • trestné stíhanie: Úmyselné nútenie zvieraťa k utrpeniu, hladovaniu a smädu je trestným činom týrania zvierat, ktorý sa trestá odňatím slobody na 1 až 5 rokov.
Spojené štáty uvalili na Kubu v roku 1963 úplné diplomatické a obchodné embargo. Kuba má významnú geografickú polohu a ovláda značnú časť amerického stredomoria. Teraz prominentný politik vyhlasuje, že si musí podmaniť Kubáncov, pretože nie sú schopní vládnuť svojej krajine, no…
Nemám ostrov, ani psa, ale myslím si, že oboje by sa malo oceňovať aspoň porovnateľne.
Zákon ombudsmana v živote spoločnosti sa má stať ideologizmom.
Ochrana – obrana človeka, nemá byť poznačená ideológiou. Jeho hlavným poslaním je chrániť človeka, jeho ľudskosť a práva. Mandát verejného ochrancu práv (ombudsmana) je postavený tak, že nechráni zákon samotný ani štátne inštitúcie, ale jednotlivca pred ich nesprávnym alebo nespravodlivým rozhodovaním. Už niekoľkokrát som počul od ochrancu ľudských práv, že on je garantom spravodlivých zákonov. Akýsi zákonník v životnej veľkosti a preukázateľnej spravodlivosti v praxi? Zákon bez citu k ľudskosti sa stáva tyraniou a nehľadajme v histórii, ak táto skutočnosť je pretláčaná do nášho života. Viem, že naša ústava zaručuje starostlivosť v najvyššej kvalite pre priebeh dobrého materstva. Pán ombudsman, verejný ochranca života, sú u nás zákony v súlade? Určite nie sú v súlade s garanciou materstva, ale sú v súlade s požiadavkou na bezpečný priebeh likvidácie života v lone matky. Takto si tento pán predstavuje svoj úrad. A teraz vytiahol podobne špinavú kartu. Máme tu cez tucet registrovaných a štátom podporovaných cirkví, Pán ochranca nehľadá spôsob, ako zabezpečiť bezpečný a neohrozený život veriaceho kresťana, nakoľko kresťanstvo je jedno z najprenasledovanejších cirkví vo svete, ale hľadá spôsoby ako infiltrovať do spoločnosti neobmedzený prísun vraj spoločenstiev veriacich. V Nemecku to už majú vyhodnotené, tam stačilo, ak sa prihlásili v počte 50 a mali nárok na všetko, hlavne na finančnú podporu. Sami skonštatovali, že z takých peňazí sa financovalo i betónovanie bunkrov pre teroristov pôsobiacich na blízkom východe, sekta v Brazílii... nebudem konkretizovať, väčšina ľudí vie o čo ide a ak to nevie pán ochranca, mal by skončiť, ak to vie a neriadi sa tým, mal by skončiť určite.
Mega-mešita rastie priamo v srdci Európskej únie: Osmanský monument úplne zmení panorámu V štrasburskej štvrti Meinau, len niekoľko kilometrov od sídla Európskeho parlamentu, vyrastá stavba, ktorá svojou architektúrou aj ambíciami úplne mení panorámu mesta. Mešita Eyyûb Sultan, pomenovaná po blízkom spoločníkovi proroka Mohameda, nebude len modlitebňou, ale masívnym nábožensko-kultúrnym komplexom, ktorý sa po dokončení zaradí medzi najväčšie svojho druhu v Európe.
Príklad a dosť výrazný, dôverného spojenia ideologizácie našej spoločnosti, vyjadrovania i praktizovania kresťanstva v súlade s modernizmom a ideologizáciou zdôvodnenia nášho konania v prospech vraj spoločnosti a všeobecnému dobru.Nie, to nie je služba, ani obeta, Boh nestvoril občana, ale človeka, ako muža a ženu ich stvoril. Veriaci moslim je podriadení tým, ktorí tomu lepšie rozumejú a my ostatní sme podriadení tým, ktorí tomu rozumejú podobne. Dva symboly, dva podobné svety, ako napísal pán básnik v krvavých sonetoch, tak vzdialení ste od učenia Krista.
Kotva našej beznádeje. Majú i kresťania svoj MINHAJ?
Nuž určite, v istom zmysle a nie malý. Aplikácia, ktorý si pre svojich členov pripravila a rozširuje islamská komunita, je vlastne technický prostriedok spoločenskej ustanovizne na upevňovanie šírenie a praktizovanie viery. Dodajme, že predpokladáme vo viere v konania dobra, s úmyslom pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Niečo porovnateľné v kresťanskej tradícii nie je. Prečo a aký je rozdiel? MINHAJ (z arabského „cesta“ alebo „metodológia“) je oficiálna digitálna platforma a mobilná aplikácia, ktorú vytvorila Svetová liga moslimov (Muslim World League). Slúži ako komplexný a oficiálne overený zdroj islamského učenia, ktorý má moslimom na celom svete poskytnúť jednotný výklad viery. Nie ako, ale čo? Presne. Náboženstvo je vzťah medzi Bohom a človekom a kresťanstvo vychádza zo zjavenia Pravdy o Bohu skrze Krista a tak vieroučné knihy vysvetľujú vieru. Stručne povedané, nie čo máme presne robiť, ale ako, v akom stave zodpovednosti voči základnému princípu poriadku, dobra,užitočnosti, prospešnosti jednotlivca i celku s komplexnejším vyjadrením v láske. Jadro teologického a praktického rozdielu v tom, ako obe náboženstvá fungujú. Zatiaľ čo kresťanstvo kladie dôraz na svedomie jednotlivca a osobnú obetu, islam kladie dôraz na zákon a spoločenstvo. Rozdiel, ktorý vnímame, vyplýva z dvoch odlišných pohľadávok, ktoré tieto náboženstvá na človeka kladú: V kresťanstve smeruje hrdinstvo viery často dovnútra a k obete (stáť si za svojím vzťahom s Bohom proti celému svetu). V islame smeruje hrdinstvo viery k poslušnosti a disciplíne (správne plniť pravidlá v rámci komunity pod vedením tých, ktorí majú poznanie).
Nuž a rozdiel v živote jednotlivcov v živom uskutočňovaní viery? Dalo by sa povedať, ako za totality, tam i tu. Dobrý moslim je ten, čo nedá príliš na vrchnosť a dobrý kresťan, ktorý uskutočňuje dobro nepočúvajúc svet, lebo ten sa i u nás tvári ako kresťanský, no je popretkávaný modernizmom a tak škodlivým namýšľaním si, že svojim pokrokovým správaním, vzdelaním dosiahneme pokoj a ešte sa i sami spasíme. Áno, treba dobré skutky, veď vďaka ním nám je daná viera i ostatné cnosti, avšak sprostredkovateľom viery i zavŕšiteľom spásy je Boh. Skutky lásky sú uskutočniteľné len prostredníctvom vlastníka, ktoré sú hojne rozdávané v poriadku milosti v cirkvi a svet ich rozozná len ak sú sprostredkované v Duchu. Inak sa naše skutky, hoci s dobrým úmyslom ostávajú kotvou beznádeje. Avšak, každá úvaha kresťana, každá činnosť, každé rozhodnutie, by malo byť vo viere i v poriadok milostí. Ak neveríme avšak rešpektujeme, a je to v súlade s písmami voči jednotlivcovi, inštitúcii, štátnemu zriadeniu, vrchnosti a je to v poriadku a v rozpore s islamskou vierou, musíme tak uvažovať i vo viere k zjavenému a nám danému Spasiteľovi a zbavíme sa tej kotvy beznádeje, ktorou my sami sme. My sa musíme umenšovať, aby On mohol pôsobiť.
