Omyly a správnosti

Nepremožiteľná nevedomosť, alebo zapieranie poznania?

Dali sme si už niekedy takúto otázku vo vzťahu ku katolíckej viere? Vedia katolíci toto o neprekonateľnej nevedomosti? Vedia katolíci o nepremožiteľnej nevedomosti? Koncept nepremožiteľnej nevedomosti je pre mnohých katolíkov vždy veľmi mätúci. Dokonca aj pre mňa to bolo v určitom okamihu mätúce. Preto som sa rozhodol to zverejniť, aby sa katolíci mohli poučiť, píše kňaz na platforme x

Počas Prvého vatikánskeho koncilu Katolícka cirkev potvrdila staroveké učenie Extra Ecclesiam Nulla Salus, čo znamená „Mimo Cirkvi niet spásy“. Potom na Druhom vatikánskom koncile Lumen Gentium 16 potvrdilo a ďalej vysvetlilo učenie Cirkvi o tom, čo nazývame nepremožiteľnou nevedomosťou. Jednoducho povedané, učí, že tí, ktorí bez vlastnej viny nepoznajú Krista ani Jeho Cirkev, ale úprimne hľadajú Boha, nasledujú svoje svedomie a žijú podľa svetla, ktoré prijali, môžu prijať Božiu mimoriadnu milosť a dosiahnuť spásu. Otázka teraz znie: na koho sa presne vzťahuje nepremožiteľná nevedomosť?

Vzťahuje sa na moslimov? Protestantov? Budhistov? Ateistov? Tých, ktorí uctievajú iných bohov? Alebo sa to vzťahuje len na niekoho, kto nikdy nepočul meno Ježiša Krista? Napríklad na niekoho, kto žije na odľahlom ostrove a nikdy sa nestretol s kresťanstvom. Alebo sa to môže vzťahovať aj na niekoho, kto počul o Ježišovi, ale bez vlastnej viny neuznáva pravdu katolíckej viery?

Najprv sa pozrime na Písmo. Počas ukrižovania sa Ježiš modlil:

„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

Toto je veľmi dôležité tvrdenie.

To naznačuje, že ak by sa neprekonateľná nevedomosť vzťahovala len na ľudí, ktorí nikdy nepočuli evanjelium, potom by sa táto pasáž ťažko vysvetľovala. Ľudia, ktorí Ježiša ukrižovali, ho počuli kázať. Videli jeho zázraky: sledovali, ako uzdravuje chorých, kriesi mŕtvych a hlása Božie kráľovstvo. Napriek tomu ho ukrižovali.

Aj vtedy sa Ježiš modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Ich nevedomosť jednoznačne zmierňovala ich vinu. Tieto pasáže nám ukazujú, že človek môže počuť Krista a stále úplne nechápať, kto je alebo závažnosť toho, čo robí. Iba Boh skutočne pozná srdce.

Pozrime sa teraz na Skutky 3:12–17. Peter oslovil izraelských mužov a pripomenul im, že ukrižovali Ježiša Krista. Po všetkom, čo videli a počuli, ho stále odmietli. Napriek tomu Peter povedal:

„Viem, že ste konali v nevedomosti, rovnako ako aj vaši vládcovia.“

Toto opäť ukazuje, že počuť evanjelium alebo byť svedkom zázrakov nemusí nevyhnutne znamenať, že človek má plné poznanie alebo plnú vinu.

Mnohí z nás si môžu myslieť, že neprekonateľná nevedomosť sa týka iba ľudí, ktorí nikdy nepočuli evanjelium. Písmo nám však ukazuje, že nevedomosť môže existovať aj po stretnutí s Kristom, pretože nie každý plne chápe to, čo videl alebo počul.

Ak sa ma teraz spýtate, čo je neprekonateľná nevedomosť, povedal by som, že sa neobmedzuje len na niekoho, kto žije na opustenom ostrove a nikdy nepočul o Ježišovi Kristovi. To jednoducho znamená, že človek môže mať veľa informácií a napriek tomu pravdu nepochopiť bez zjavnej viny.

Použime skutočný príklad z cirkevných dejín.

Počas západného rozkolu sa pápež Urban VI. a antipápež Klement VII. o sebe tvrdili ako praví pápeži.

Vlastná história katolíckej cirkvi nám hovorí, že „svätí boli rozdelení proti sebe“.

Pod záštitou pápeža Urbana VI. boli ľudia ako svätá Katarína Sienská, svätá Katarína Švédska a blahoslavený Peter Aragónsky.

Na druhej strane, ľudia ako svätý Vincent Ferrer, blahoslavený Peter Luxemburský a svätá Colette patrili do tímu antipápeža Klementa VII.

Pochopte, že svätí na oboch stranách mali veľa rovnakých informácií. Poznali základné fakty, no niektorí dospeli k správnemu záveru, zatiaľ čo iní bez zjavnej viny dospeli k nesprávnemu.

Takže vidíte, aj naši svätí boli rozdelení. Niektorí nasledovali pravého pápeža, zatiaľ čo iní úprimne nasledovali antipápeža. Konali podľa toho, čomu úprimne verili, že je pravda.

Teraz si predstavte katolíka, ktorý by s istotou vedel, že pápež Urban VI. je pravý pápež, ale zámerne sa mu odmietol podriadiť. To by bola úplne iná situácia.

Samozrejme, či je niečia nevedomosť skutočne neprekonateľná, nie je na nás, aby sme posudzovali. Tento súd patrí iba Bohu, pretože iba Boh vidí do srdca.

Preto Katolícka cirkev vo svojej múdrosti potvrdila a vysvetlila toto učenie v Lumen Gentium 16 počas Druhého vatikánskeho koncilu.

Napokon, ak – či už ste katolík alebo nekatolík – spoznáte pravdu, uznáte, že Kristus a Jeho Cirkev sú praví, a napriek tomu ho zámerne odmietate alebo sa rozhodnete zostať v nekajúcnom hriechu, potom už neprekonateľná nevedomosť neplatí.

Na konci dňa iba Boh vie, kto je skutočne neprekonateľne nevedomý. Boh vám žehnaj.

Čo k tomu dodať? Dá sa veľa, ja pridám len niečo. Niečo z cirkvi a niečo zo zjavení dnešných dní. Najskôr názor umelej inteligencie:

Áno, poznáme presný text. Ide o oficiálny slovenský preklad dogmatickej konštitúcie Lumen gentium (č. 16) z Dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu, dostupný na stránke Konferencie biskupov Slovenska.Celý bod 16: 16. Napokon aj tí, ktorí ešte neprijali evanjelium, sú rozličným spôsobom zameraní na Boží ľud. A na prvom mieste ten národ, ktorý dostal zmluvy a prisľúbenia a z ktorého sa podľa tela narodil aj Kristus (porov. Rim 9, 4 – 5); národ milovaný, vyvolený za zásluhy otcov, lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné (porov. Rim 11, 28 – 29). Ale plán spásy zahŕňa aj tých, ktorí uznávajú Stvoriteľa, a medzi nimi predovšetkým moslimov, ktorí tvrdia, že sa pridŕžajú Abrahámovej viery a spolu s nami sa klaňajú jedinému, milosrdnému Bohu, ktorý bude v posledný deň súdiť ľudí. Boh však nie je ďaleko ani od ostatných, ktorí v tieňoch a obrazoch hľadajú neznámeho Boha, „veď on dáva všetkým život, dych a všetko“ (Sk 17, 25 – 28) a ako Spasiteľ chce všetkých ľudí spasiť (porov. 1 Tim 2, 4). Lebo tí, ktorí bez vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale s úprimným srdcom hľadajú Boha a pod vplyvom milosti sa snažia skutkami plniť jeho vôľu, poznávanú hlasom svedomia, môžu dosiahnuť večnú spásu. Božia prozreteľnosť neodopiera prostriedky potrebné na spásu ani tým, ktorí bez vlastnej viny ešte neprišli k jasnému poznaniu Boha a usilujú sa, nie bez Božej milosti, správne žiť. Lebo všetko, čo je u nich dobré a pravdivé, Cirkev pokladá za prípravu na evanjelium a za dar toho, ktorý osvecuje každého človeka, aby mal napokon život. Lenže ľudia, oklamaní zlým duchom, sa neraz stratili vo svojich myšlienkach a Božiu pravdu zmenili na lož, slúžiac skôr stvoreniam ako Stvoriteľovi (porov. Rim 1, 21 a 25), alebo žijú a zomierajú na tomto svete bez Boha a tak sa vystavujú krajnému zúfalstvu. Preto Cirkev pamätá na Pánov príkaz: „Hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15), a na Božiu slávu a spásu všetkých sa horlivo stará o rozvoj misií. Kľúčová veta (vyznačená tučne) je tá, ktorá sa bežne spája s učením o nepremožiteľnej nevedomosti (ignorantia invincibilis). Dokument tu výslovne hovorí o možnosti spásy pre tých, ktorí „bez vlastnej viny“ nepoznajú evanjelium a Cirkev, ale úprimne hľadajú Boha a nasledujú svedomie. kbs.sk Anglický oficiálny text z Vatikánu znie analogicky: “Those also can attain to salvation who through no fault of their own do not know the Gospel of Christ or His Church, yet sincerely seek God and moved by grace strive by their deeds to do His will as it is known to them through the dictates of conscience.” vatican.va Toto je autentický text, nie parafráza.

Toto je pre múdre hlavy veľmi náročné. Lepšie je prijať srdcom. My ľudia máme povinnosť veriť v Boha, a nie v ľudí, a už vôbec nie slúžiť človeku ako lupiči, otroci. Toto sa často stáva. Slovenský preklad tento moment v pôvodnom texte vysvetľuje aj slovami.

Ale ľudia, oklamaní zlým duchom, sa často stratili a zamenili Božiu pravdu za lož, slúžiac stvoreniam namiesto Stvoriteľovi (porov. Rim 1,21 a 25), alebo žijú a zomierajú v tomto svete bez Boha, čím sa vystavujú extrémnemu zúfalstvu. Z tohto dôvodu si Cirkev pripomína Pánovo prikázanie: „Hlásajte evanjelium každému stvoreniu“ (Mk 16,15) a na Božiu slávu a spásu všetkých horlivo podporuje misie.

Takže v skutočnosti nás dokument povzbudzuje k naplneniu kresťanského povolania, ktoré je mnohými spôsobmi prezentované v evanjeliách. Podobne aj dnes k nám nebo hovorí prostredníctvom našej Matky: 16. októbra 1973 Chcem ich zachrániť

Teraz máte chvíľku pokoja a pozývam vás, aby ste vstúpili do vnútra môjho Nepoškvrneného Srdca, aby ste videli, akú hĺbku bolesti a lásky v sebe skrýva. Moje srdce je Srdcom Matky, pravým a živým Srdcom, Srdcom pravej Matky, ktorá žije pre všetky svoje deti. Ľudia vykúpení mojím Synom sú tiež moje deti, sú nimi v najpravdivejšom zmysle slova. Aj tí, ktorí sú vzdialení, aj hriešnici, aj ateisti, aj tí, ktorí odmietajú Boha, ktorí proti Nemu bojujú a nenávidia Ho, sú všetci mojimi deťmi. A ja som ich Matkou. Pre mnohých z nich som jedinou Matkou, ktorú majú, jedinou osobou, ktorá sa o nich stará, ktorá ich skutočne miluje. Preto moje srdce neustále prežíva bolesť a ešte väčšia láska k týmto mojim deťom. Chcem im pomôcť, chcem ich zachrániť, pretože som Matka. Preto trpím, za nich, trpím, za ich hriechy, trpím, pretože sú ďaleko od Boha, trpím, pretože páchajú zlo, trpím, za všetko zlo, ktoré si sami spôsobujú.

Ale ako im pomôcť? Ako ich zachrániť?

Potrebujem toľko modlitieb, potrebujem toľko utrpenia! Len skrze modlitbu a skrze utrpenie mojich ďalších dobrých a štedrých detí budem môcť zachrániť tieto moje deti.