Omyly a správnosti

Kotva našej beznádeje. Majú i kresťania svoj MINHAJ?

Nuž určite, v istom zmysle a nie malý. Aplikácia, ktorý si pre svojich členov pripravila a rozširuje islamská komunita, je vlastne technický prostriedok spoločenskej ustanovizne na upevňovanie šírenie a praktizovanie viery. Dodajme, že predpokladáme vo viere v konania dobra, s úmyslom pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Niečo porovnateľné v kresťanskej tradícii nie je. Prečo a aký je rozdiel? MINHAJ (z arabského „cesta“ alebo „metodológia“) je oficiálna digitálna platforma a mobilná aplikácia, ktorú vytvorila Svetová liga moslimov (Muslim World League). Slúži ako komplexný a oficiálne overený zdroj islamského učenia, ktorý má moslimom na celom svete poskytnúť jednotný výklad viery. Nie ako, ale čo? Presne. Náboženstvo je vzťah medzi Bohom a človekom a kresťanstvo vychádza zo zjavenia Pravdy o Bohu skrze Krista a tak vieroučné knihy vysvetľujú vieru. Stručne povedané, nie čo máme presne robiť, ale ako, v akom stave zodpovednosti voči základnému princípu poriadku, dobra,užitočnosti, prospešnosti jednotlivca i celku s komplexnejším vyjadrením v láske. Jadro teologického a praktického rozdielu v tom, ako obe náboženstvá fungujú. Zatiaľ čo kresťanstvo kladie dôraz na svedomie jednotlivca a osobnú obetu, islam kladie dôraz na zákon a spoločenstvo. Rozdiel, ktorý vnímame, vyplýva z dvoch odlišných pohľadávok, ktoré tieto náboženstvá na človeka kladú: V kresťanstve smeruje hrdinstvo viery často dovnútra a k obete (stáť si za svojím vzťahom s Bohom proti celému svetu). V islame smeruje hrdinstvo viery k poslušnosti a disciplíne (správne plniť pravidlá v rámci komunity pod vedením tých, ktorí majú poznanie).

Nuž a rozdiel v živote jednotlivcov v živom uskutočňovaní viery? Dalo by sa povedať, ako za totality, tam i tu. Dobrý moslim je ten, čo nedá príliš na vrchnosť a dobrý kresťan, ktorý uskutočňuje dobro nepočúvajúc svet, lebo ten sa i u nás tvári ako kresťanský, no je popretkávaný modernizmom a tak škodlivým namýšľaním si, že svojim pokrokovým správaním, vzdelaním dosiahneme pokoj a ešte sa i sami spasíme. Áno, treba dobré skutky, veď vďaka ním nám je daná viera i ostatné cnosti, avšak sprostredkovateľom viery i zavŕšiteľom spásy je Boh. Skutky lásky sú uskutočniteľné len prostredníctvom vlastníka, ktoré sú hojne rozdávané v poriadku milosti v cirkvi a svet ich rozozná len ak sú sprostredkované v Duchu. Inak sa naše skutky, hoci s dobrým úmyslom ostávajú kotvou beznádeje. Avšak, každá úvaha kresťana, každá činnosť, každé rozhodnutie, by malo byť vo viere i v poriadok milostí. Ak neveríme avšak rešpektujeme, a je to v súlade s písmami voči jednotlivcovi, inštitúcii, štátnemu zriadeniu, vrchnosti a je to v poriadku a v rozpore s islamskou vierou, musíme tak uvažovať i vo viere k zjavenému a nám danému Spasiteľovi a zbavíme sa tej kotvy beznádeje, ktorou my sami sme. My sa musíme umenšovať, aby On mohol pôsobiť.